Slovami starozákonného Kazateľa: „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom.
Svoj čas má narodiť sa,
svoj čas má zomrieť,
svoj čas má vysádzať,
svoj čas má sadenice vytrhať.
Svoj čas má zabíjať,
svoj čas má liečiť.
Svoj čas má váľať,
svoj čas má stavať.
Svoj čas má plakať,
svoj čas má smiať sa.
Svoj čas má zarmucovať sa,
svoj čas má tancovať.
Svoj čas má rozhadzovať kamene,
svoj čas má zbierať kamene.
Svoj čas má objímať sa,
svoj čas má zdržovať sa objatia.
Svoj čas má hľadať (niečo),
svoj čas má niečo stratiť.
Svoj čas má (niečo) si uschovať,
svoj čas má niečo odhodiť.
Svoj čas má trhať,
svoj čas má zašívať.
Svoj čas má odmlčať sa,
svoj čas má prehovoriť.
Svoj čas má milovať,
svoj čas má nenávidieť.
Svoj čas má vojna,
svoj čas má pokoj.
Akýže má osoh, kto je (stále) činný, z toho (všetkého), o čo sa namáhal?“ (Kaz 3:1-9 SSV).

Priatelia, svoj čas má aj sebareflexia nad vecami a udalosťami nášho života v uplynulom roku. Mnohí z nás máme za čo ďakovať – milosť za milosťou k nám prichádzajúca skrz nášho Pána Ježiša Krista:
„Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.“ (Jn 1:16 SSV).
Milosť za milosťou v časoch, ktoré hodnotíme ako dobré, ale tiež milosť za milosťou v časoch, ktoré hodnotíme ako zlé.

Či už vo svojom srdci nesieme to, alebo hento, sebareflexia nikdy nie je na škodu. Vďaka nej vieme vo svojom živote spraviť pomyselnú čiaru a začať v potrebných záležitostiach nášho života akoby odznova, aj keď to celkom odznova nikdy nie je, veď pri našich nových začiatkoch sme už vždy obohatení o našu predchádzajúcu skúsenosť, hoc negatívnu.

A svoj čas ma aj vykročenie s nádejou do ďalšieho kalendárneho roka, a to v dôvere, že náš dobrý a milujúci Boh bude pri nás a pomôže nám zvládnuť všetko, čo na nás čaká v hmlistej budúcnosti. Ako je dobré, že veríme v Boha. On jediný je našou istotou. Ako je dobré, že máme Boha ako milujúceho Otca a v jednom Duchu, Božom Duchu, Duchu Otca i Syna môžeme vo svojich radostiach i starostiach volať k nemu: „Otče, Ocko“. „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!““ (Rim 8:15 SSV).

Priatelia, prajem Vám a modlím sa pri písaní tohto textu, aby ste do nového kalendárneho roku vykročili
v pravej pokore Ježišovho srdca,
naplnení Duchom Svätým,
ukotvení v identite a autorite Božích detí,
nech spočinie na Vás Božia múdrosť, počnúc bázňou pred Pánom,
nech Vaše srdce prekvitá pod závlahou Božích milostí, a nech prináša hojné a chutné ovocie lásky, radosti, pokoja, spravodlivosti, dobroty, milosrdenstva, veľkej trpezlivosti a vytrvalosti, čistoty a miernosti.
Nech počas celého nastávajúceho roka Božie kráľovstvo vo Vašich životoch a životoch Vašich drahých sa upevňuje,
a nech svetlo Kristovo prežiari vo Vašich životoch a životoch Vašich drahých všetku tmu.
Nech ste hojne požehnaní pri všetkom, a nijaké dobro nech Vám nechýba.
A hlavne, nech vo vernosti aj naďalej kráčate s Pánom a za Pánom,
a nech ste jeho požehnaním pre všetkých vôkol Vás i celý svet.
V mene nášho Pána Ježiša Krista, nech je mu sláva vo Vašich životoch naveky.

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“