Južná Afrika, ako aj Afrikánci, preukázali v posledných dvoch storočiach pozoruhodnú schopnosť upútať pozornosť sveta. Či už prostredníctvom epických príbehov o Veľkom treku, hrdinstve a dráme dvoch anglo-búrskych vojen v 19. storočí, alebo vzostupom a pádom apartheidu v 20. storočí, Južná Afrika a Afrikánci sú aj dnes stále v povedomí a rozhovoroch okolitého sveta.

V 21. storočí sa zdá, že Južná Afrika a Afrikánci sú opäť predmetom záujmu, najmä na Západe. Dôvody sú zrejme dva. Na jednej strane sa Juhoafrická republika stala hlavnou prípadovou štúdiou fenoménu dlhodobého, dôsledného zlyhávania vlády a úpadku kapacít. Na druhej strane je príkladom toho, ako sa z prachu tohto kolapsu môže vynoriť poriadok a stabilita. Profesor Koos Malan vo svojom článku s názvom The Disintegration of the South African Order píše, že budúcnosť Južnej Afriky je „púšťou neporiadku“, ktorá obsahuje „oázy poriadku“.

Dovoľte mi najprv stručne načrtnúť obraz tejto „púšte neporiadku“. Takmer všetky štátne služby okrem výberu daní sú v rozklade, a to už celé desaťročia. Príkladom sú priebežné výpadky elektrickej energie v dôsledku neefektívneho, zlyhávajúceho štátneho monopolu, policajná služba, ktorá za tri roky odložila milióny volaní o pomoc, bezbrehá korupcia a stále sa zvyšujúca miera nezamestnanosti, ktorá presahuje 35 %. Okrem toho sa viac ako 50 % obyvateľstva stalo závislým od nejakej formy štátnych sociálnych dávok a infraštruktúra v každom odvetví sa zhoršuje, od vody, elektriny, kanalizácie až po cesty. Môj minuloročný článok pre The American Conservative sa podrobnejšie venuje tomuto zhoršovaniu.

Jednou z kultúrnych komunít, ktoré sú v tomto kontexte de-developmentu na čele vytvárania „oáz poriadku“, sú Afrikánci, známi aj ako Búri. Sme priekopníkmi novej paradigmy, ktorá si vyžaduje zásadnú zmenu v tom, ako Afrikánci a Západniari vo všeobecnosti uvažujú o vytváraní riešení a o vytváraní poriadku a stability v našej dobe. Afrikánci vyvíjajú odpoveď na otázku: Ako by mala vaša komunita reagovať tvárou v tvár pokračujúcemu úpadku vládnych kapacít, rastúcemu zoznamu rasovo diskriminačných politík, ktoré sú zamerané proti vám, ako aj politickému prostrediu, v ktorom ste terčom démonizácie a násilníckej rétoriky vrcholných politikov? Tejto otázke čelia aj Afrikánci: Ako si vybudovať budúcnosť ako ľudia s v podstate západným dedičstvom, ktorí žijú ako menšina v jednej z prvých postzápadných krajín sveta?

Odpoveďou hnutia Solidariteit Beweging, postaveného na základoch kresťanských hodnôt a afrikánskej kultúrnej identity, je snaha stať sa staatsbestand (odolným voči štátu) na všetkých úrovniach prostredníctvom prijatia filozofie selfdoen (urob si sám), ktorá uprednostňuje autonómiu a pragmatizmus. Flip Buys, predseda Hnutia Solidariteit, opisuje tento prístup ako „tvorivú obnovu založenú na osvedčených hodnotách“. Toto hnutie tvorí viac ako 50 inštitúcií a organizácií, ktoré sa spoločne usilujú o to, aby Afrikánci mali v Južnej Afrike budúcnosť, v ktorej budeme slobodní, bezpeční a prosperujúci.

Jednou z týchto organizácií je AfriForum, najväčšia organizácia na ochranu občianskych práv na južnej pologuli, ktorá združuje viac ako 315 000 členov, ktorí prispievajú na spoločnú vec. AfriForum založilo viac ako 175 susedských a poľnohospodárskych hliadok, vyvinulo pohotovostné podporné služby a má dokonca súkromnú hasičskú jednotku. Viac ako 170 pobočiek AfriFora po celej krajine robí všetko od čistenia štvrtí a riek, výsadby komunitných zeleninových záhrad a stromov, maľovania pouličných značiek a opravy výmoľov. AfriForum má aj vlastnú streamovaciu službu (AfriForumTV), filmovú a dokumentárnu produkčnú spoločnosť a divadlo. Širšie Hnutie Solidariteit založilo vlastnú súkromnú vysokú školu Akademia a v roku 2020 vybudovalo areál technickej vysokej školy svetovej úrovne Sol-Tech. V roku 2025 začne hnutie Solidariteit s výstavbou univerzitného kampusu v hodnote 3,2 miliardy randov.

To všetko je možné nie vďaka štátnym alebo miliardárskym sponzorom, ale vďaka stovkám tisícok bežných ľudí, ktorí mesačne prispievajú. Hnutiu Solidariteit sa podarilo zjednotiť viac ako 500 000 darcovských členov v rôznych inštitúciách a organizáciách. Ak si uvedomíme, že na jednu domácnosť pripadá zvyčajne len jeden darca, číslo 500 000 sa dá pokojne chápať ako 500 000 rodín. Je to pozoruhodný výkon, keď si uvedomíme, že Afrikáncov je len asi 2,7 milióna.

Flip Buys často konštatuje, že „budúcnosť sa už stala, len je nerovnomerne rozdelená“. Pokiaľ ide o Južnú Afriku a Západ, táto predstava obsahuje dobrú aj zlú správu. Zlou správou je, že keďže západné krajiny pokračujú v trajektórii Južnej Afriky, mnohé z problémov, ktorým Južná Afrika a Afrikánci v súčasnosti čelia, by mohli byť pohľadom do budúcnosti Západu. Dobrou správou však je, že Afrikánci už vyvíjajú a odskúšavajú potenciálne riešenia týchto problémov. Západniari sa preto budú môcť poučiť z našich úspechov, ale aj chýb.

Ak potrebujete solídnu prípadovú štúdiu nezastaviteľného kolapsu starej paradigmy, ako aj decentralizovanej, komunitnej paradigmy, ktorá vzniká po ňom, sledujte Južnú Afriku a Afrikáncov.

Ernst van Zyl je vedúci oddelenia pre vzťahy s verejnosťou v AfriForum a režisér dokumentárneho filmu Selfbestuur (Samospráva). Ernst získal magisterský titul (cum laude) v odbore politológia na Stellenbosch University. Je spolumoderátorom podcastu Podlitiek, moderuje afrikánsky podcast In alle Ernst a má kanál pre politické komentáre a rozhovory na YouTube. Ernst zvyčajne uverejňuje príspevky na X (predtým známom ako Twitter) a YouTube pod svojou značkou Conscious Caracal.