Môjho deda som vždy vnímal ako dobráka od kosti. Rád som počúval, ako bojoval v SNP proti nemeckým fašistom. Nemci ho napokon v roku 1944 zajali a odvliekli do koncentračného tábora v Buchenwalde. Prežil útrapy koncentračného tábora a aj jeho oslobodenie. Po vojne sa zamestnal ako policajt, až kým v Československu v roku 1948 prevzali moc komunisti. Po nástupe komunistov k moci mu súdruhovia dali na výber. Buď sa vzdá svojej viery v Boha, alebo príde o prácu v policajnom zbore. Viery v Boha sa nevzdal a o prácu prišiel.

Cez životný príbeh môjho deda som si zobral ponaučenie, že dobro a pravda nesmie cúvať ani pred násilím totality a lži.

História sa opakuje a my, ľudia, sme nepoučiteľní. Vnímam, že nesloboda je v našom civilizačnom rámci opäť na vzostupe. „Novodobí súdruhovia“ si začínajú uzurpovať právo a moc vnútiť celej spoločnosti ich novodobý výklad pravdy a dobra v spoločnosti. Napríklad pojmy mama a otec sú podľa nich netolerantné pojmy, preto v krajine za krajinou v matrikách a v spoločnosti zavádzajú pojmy rodič 1 a rodič 2. Ustúpiť musia tisícročiami zaužívané pojmy ako muž a žena, pretože máme údajne 72 gendrov, ktoré neustále pribúdajú. Rodina založená manželstvom muža a ženy  je podľa nich prekonaný sociálny konštrukt, ktorý si nezaslúži osobitné postavenie v spoločnosti. Na 5 rokov do väzenia chcú zatvárať tých, ktorí majú iný názor (rozumej podľa nich nenávistný názor) na rodovú sebaidentifikiáciu. Ak máte iný názor, ste onálepkovaní. vylúčení zo slušnej spoločnosti a navyše vás treba pre nápravu k „správnym názorom“ zavrieť pekne do chládku.

Skrze skúsenosť môjho starého otca som sa inšpiroval, že napriek tomu, že prišiel v koncentračnom tábore o zdravie a za komunistov o prácu a postavenie, nikdy v rozhodujúcich chvíľach neuhol totalite, ktorej čelil.  Zvolil si slobodu slova a náboženskú slobodu. Navyše mal v srdci ochotu odpustiť ako nacistom, tak aj komunistom nespravodlivosť a krivdu, ktorú od nich zažil. Odmenou v živote mu bola manželka a 4 deti, ktoré miloval.

Sloboda a spoločné dobro by malo byť poslaním médií.

Mienkotvorné médiá u nás ľudí neinformujú. Médiá propagujú. Médiá sa stali nástrojom rozdelenia ľudí, rozbitia medziľudských vzťahov, neporozumenia, nejednoty, popierania plurality názorov, popierania konštruktívnej diskusie, úctivého dialógu a spoločnej cesty v dobrom.

Vraciame sa naspäť v čase.

Za komunistov médiá slúžili ako nástroj propagandy. Dnešné mienkotvorné médiá na Slovensku ich verne nasledujú. Nasilu pretláčajú len jeden pohľad na svet. Len ich hodnoty, názory a politická strana, ktorej slúžia sú tie jediné správne. Ak nesúhlasíte s ich hodnotami nie ste slušný človek. Ak dôrazne nesúhlasíte, ste fašista. Svet robia nebezpečne čiernobielym. Likvidujú pluralitu názorov vo verejnom priestore a tým vážne ohrozujú slobodné a demokratické základy spoločnosti.

Spoločné dobro, sloboda slova, pravda s láskou a kultivovaný dialóg je pre nás cestou ako sa stať inšpirujúcim hlasom v spoločnosti. Hlasom, ktorý spája generácie, rúca klamstvá, napomáha k vzájomnému porozumeniu a dobrým vzťahom v spoločnosti. Spoločnému dobru.

Publikovaním na tomto portáli chceme medzi nami na Slovensku hľadať spoločné dobro, viesť kultivovaný dialóg s názorovou protistranou. Chceme aj odvážne zápasiť za slobodu slova, slobodu svedomia, slobodu vierovyznania a dobro medziľudských vzťahov.

Ďakujem rodičom a aj svojmu dedovi, ktorého príbeh nezlomnosti a všetko prekonávajúcej dobroty ma inšpiruje slúžiť spoločnému dobru. V službe spoločnému dobru je nás veľa a verím, že nás bude stále viac.