Ako, akým štýlom by mali rodičia komunikovať so svojimi deťmi?

Tak ako chcú, aby oni komunikovali so svetom. Dieťa sa učí pozorovaním a rodič má skutočne najväčší vplyv na rozvoj jeho osobnosti a jeho budúcnosť. Na začiatku ale musím zdôrazniť, že dieťaťu sa formujú vzťahy k matke aj otcovi už v prenatálnom období. Ono komunikuje na tej emočnej rovine už vtedy, keď ešte nevie komunikovať iným spôsobom. Komunikácia s deťmi by mala byť láskavá, ale zároveň pevná a primeraná ich veku. Rodičia by mali deti aktívne počúvať, nie im dať do ruky mobil. Ukázať im, že na ich názoroch a pocitoch záleží. Deti hľadajú bezpečnú vzťahovú väzbu, plnú pozornosť, lásku a podporu. Potrebujú rodinné prostredie schopné reagovať na ich potreby. Našim cieľom musí byť podpora rodín. Silné rodiny vychovajú deti schopné čeliť problémom. Rodič by mal byť príkladom toho, ako riešiť problémy a vyjadrovať svoje pocity s rešpektom. Často si to ani neuvedomujú, ale so svojimi deťmi komunikujú aj keď mlčia. Komunikujú s nimi vzorom, ktorý deťom dávajú pri každej príležitosti. Preto je tak dôležité, kto je našim vzorom alebo čo formuje naše hodnoty, ktoré sa odzrkadlia v každej našej činnosti.

Ako nastavovať správne hranice deťom?

Hranice sú pre deti nevyhnutné, pretože im poskytujú pocit bezpečia a istoty. Hranica však neznamená posúvateľnú latku, ale pevnú bezpečnú stenu. Je dôležité, aby deti vedeli najmä to, prečo vlastne sú hranice nastavené a aké sú dôsledky ich prekročenia. To sa dá aj láskavo a pokojne. Štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré majú jasne definované hranice sú sebaistejšie a omnoho menej náchylné na rizikové správanie. Správne hranice znamenajú, že dieťa má dostatok priestoru a láskavé vedenie pre svoj vývoj a experimentovanie, ktoré potrebuje, ale zároveň sú tu nejaké pravidlá, ktoré sa musia rešpektovať – napríklad aby dieťa neublížilo sebe, alebo druhým. Už od mala sa tak naučí rešpektu voči druhým. Páčili sa mi slová uznávaného slovenského herca Milana Lasicu, ktorý raz v televízii povedal:  “Keby ľudia dodržiavali Desatoro, nebolo by treba ani Ústavu.” Nehovoriac o tom, že najspoľahlivejším kompasom na ceste životom pre každého človeka je svedomie. To je to, čo by mali rodičia v deťoch budovať. Nielen sebavedomie, ale najmä svedomie.

Aká je dnes hrozba sociálnych sietí a mobilov pre deti a čo odporúčate rodičom?

Poukazoval som veľmi intenzívne na to, že mobily sú “digitálnym heroínom”. Pozval som k nám  na prednášku popredného českého neurológa, MUDr. Stránského a navštívil som s ním aj ministra školstva v dobe, keď sme apelovali na vládu, aby celoplošne zakázala používanie mobilov na školách. Začnem od mobilov: žiarenie, modré svetlo ktoré znižuje produkciu melatonínu a spôsobuje problémy so zaspávaním, následne s dlhodobou únavou detí, ktoré do noci scrollujú aj v posteli na mobiloch…. to je len špička ľadovca. Mobily spôsobujú problémy so sústredením a podporujú rozvoj závislosti. V kombinácii so sociálnymi sieťami, agresívnym marketingom a algoritmami, ktorých jediným cieľom je udržať človeka čo najviac online a púšťať mu čo najviac reklám v snahe ovplyvniť ho k čo najväčšiemu nákupu, alebo inej želanej aktivite je to zbraň, ktorú dávajú deťom do rúk samotní rodičia. Čo je desivé, robia to už u tých najmenších detí. Mobily dávajú do rúk batoľatám, púšťajú im rýchlo sa meniace obrázky a pesničky, len aby sa v “kľude najedli”, alebo aby si rodič mohol nájsť “chvíľku pre seba”. Zhodujem sa s tvrdením ďalších kolegov lekárov, že ak dieťaťu nedávate alkohol, nedávajte mu ani mobil. Účinky na dopamínové receptory sú prakticky rovnaké ako u drog, škodlivosť tiež. Ale čo s tým chcú urobiť dospelí, ktorí sú sami závislí na mobiloch? Ak sa pristavím pri sociálnych sieťach, za ich najväčšiu hrozbu považujem neschopnosť detí filtrovať obsah vzhľadom na nedostatok skúseností, ale tiež na ešte nerozvinutú schopnosť vyhodnotiť dôsledky.  Sociálne siete ukazujú deťom veľa lákavého obsahu v snahe udržať ich online. To okrem iného vedie k poklesu kreativity, pasivite a prokrastinácii. Ukazujú im nereálny život, upravené fotky naoko dokonalých influencerov a rôzne povrchné lákadlá a deti netušia, že je to len pozlátko. Túžia byť ako oni, túžia po uznaní svojho okolia či kamarátov, chcú zapadnúť alebo sa blysnúť medzi rovesníkmi. Život mnohých sa potom zmení na boj o lajky. A boj o lajky sa môže zmeniť na cestu do pekla depresie. Rodičom odporúčam nastaviť jasné limity pre používanie mobilov a sociálnych sietí a začať sa deťom venovať a rozprávať sa s nimi. Upozorniť ich na prípady kyberšikany, na nebezpečenstvá sociálnych sietí, na nereálnosť množstva prezentovaného obsahu. Je dôležité podporovať deti v offline aktivitách a vôbec v aktivitách, pretože tie rozvíjajú ich fyzické, sociálne a kreatívne schopnosti.

Ako si vybudovať s deťmi celoživotný, hlboký a krásny vzťah?

Základom hlbokého a trvalého vzťahu s deťmi je dôvera a rešpekt. Rodičia by mali vytvárať prostredie, kde sa deti cítia prijaté a milované bez podmienok. Presne ako sľúbili sebe, svedkom a Bohu: “Sme ochotní prijať prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi.” Dôležitý je čas strávený spolu a tým nemyslím aj s mobilom v ruke rodiča, ale čas aktívne strávený spolu. Je nevyhnutné byť pre deti autentickým vzorom. Deti sa učia pozorovaním. Štúdie tiež ukazujú, že rodičia, ktorí si s deťmi udržujú otvorený a láskavý dialóg, majú bližšie a trvalejšie vzťahy aj v dospelosti svojich detí. Všetko je o vyvážení lásky, rešpektu, disciplíny a času. To sú piliere, na ktorých môžu rodičia postaviť šťastné a úspešné životy svojich detí. 

Čo môžu rodičia urobiť pre to, aby ich deti boli v živote šťastné a úspešné?

Rodičia môžu najviac prispieť k šťastiu a úspechu svojich detí tým, že sa prestanú zameriavať na vnucovanie vlastných predstáv o tom, čo je to úspech a že jedine úspech prinesie šťastie. Majú im vytvoriť bezpečné a podporné prostredie, kde sa budú cítiť prijaté a milované. Deti sa ešte viac ako chudoby či smrti boja toho, že prídu o niektorého z rodičov. Že stratia svoje bezpečné miesto. To vyplynulo aj z jedného z prieskumov, ktoré sme robili pred dvomi rokmi na základných školách. Úspech v živote sa často spája so schopnosťou komunikovať, spolupracovať a chápať iných. Tieto zručnosti rodičia môžu deťom odovzdať vlastným príkladom a podporou zdravých vzťahov. Podporné prostredie znamená aj disciplínu a nastavenie hraníc. Je dôležité, aby rodičia podporovali zvedavosť a motivovali deti k objavovaniu. Tým rozvíjajú ich schopnosť riešiť problémy a učiť sa z chýb. A čo je ešte dôležitá vec? Odpustenie. To je ako cesta k sebe, k svojej podstate, cesta domov. Znamená to pustenie toho, čím sa zaoberala myseľ a bránila človeku byť šťastným. Vedieť odpúšťať je skutočne zásadná vec pre šťastný život. Dieťa nemusí nevyhnutne kráčať po tej istej ceste ako kedysi jeho rodičia. Má ísť po vlastnej, ale vybavené správnymi hodnotami.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov