Katolícki biskupi v Anglicku a Walese v osobitnom liste 24. apríla 2024 odmietli teóriu rodovej identity. Katolíckym školám a farnostiam pripomenuli, aby podporovali tradičné učenie o ľudskej identite a sexualite. Vo svojom posolstve konštatujú, že v krajine už „boli široko akceptované mnohé protichodné, rozdielne a často rozporuplné pohľady na ľudskú osobu, čo vedie k tomu, že poradne podporujúce tradičnú rodinu sa rušia a ich zamestnanci tak prichádzajú o prácu. „Nikdy by sme sa nemali snažiť uraziť druhého“, uviedli biskupi „a to ani v situáciách, keď ten druhý obhajuje pohľad na realitu, ktorá je odlišná alebo sa odchyľuje od predstavy Cirkvi o ľudskej osobe. Mali by sme sa však postarať o to, aby sme odolali pokušeniu prijať jazyk rodovej ideológie v našich inštitúciách,“ dodáva pastorálna výzva biskupov.
Hlas katolíckych biskupov
Katolíci v Británii dostali z Westminsteru 11-stranový pastoračný dokument, ktorý spracovaním témy je podnetný aj pre iné kresťanské komunity. Biskupi v ňom píšu, že okolo výrazov ako „trans“, „transgender“ a „gender fluidity“ sa v bežnej komunikácii vyvinul „nový jazyk“. V tejto situácií chce Cirkev pomôcť rodičom, rodinám a ich deťom pri odovzdávaní pravdy o ľudskej osobe a zároveň sprevádzať tých, ktorí sa problematicky dívajú na svoju mužskú alebo ženskú identitu. Ideológia rodu už vtlačila v doterajšej pôsobnosti populácii svoje charakteristiky do ľudskej spoločnosti. Vzdelávacie programy, ktoré sa verejne ponúkajú a legislatívne predpisy otvorene podporujú osobnú identitu a emocionálnu intimitu, ktoré sú radikálne od delené od biologického rozdielu medzi mužom a ženou. V dôsledku toho sa ľudská identita stáva voľbou pre jednotlivca, ktorá sa časom môže meniť. Tento pohľad na ľudskú osobu sa rozšíril v spoločnosti a prináša naliehavé pastoračné výzvy tak pre Cirkev, ako aj pre oblasť práva, medicíny, vzdelávania, podnikania a náboženskej slobody. Štúdie o rodovej identite sa na univerzitách objavujú už od 50-tých rokov 20. storočia. Mnoho zástancov týchto názorov trvá na tom, že tradičné za meranie na binárne mužsko-ženské roly diskriminuje ľudí keď prejavujú sexuálne rozdiely. V poslednom desaťročí došlo v Británii k prudkému nárastu počtu ľudí, ktorí si želajú zmeniť pohlavie. Oponenti tejto praxe neraz vyjadrili obavy z nespravodlivosti najmä v športoch, kde biologickí muži súťažia ako ženy. Transrodoví občania, podľa sčítania ľudu z roku 2021 tvoria v Británii 0,5 % populácie. Lekárske služby pre mladistvých sú, podľa biskupov, riadené skôr ideológiou než normálnymi princípmi pediatrie a duševného zdravia. V Škótsku je od 1. apríla v platnosti nový zákon o trestných činoch z nenávisti. Za potenciálny trestný čin je považované aj spochybňovanie transrodovej identity osoby alebo „rôznych pohlavných charakteristík“. Škótska biskupská konferencia zákon odsúdila ešte pred nadobudnutím jeho platnosti, pretože je v rozpore s cirkevným učením. V medzinárodnej klasifikácii chorôb vydanej Svetovou zdravotníckou organizáciou v snahe zabrániť psychopatologizácii transrodových ľudí došlo v roku 2018 k zmene paradigmy a k vyňatiu transsexualizmu spod kategórie duševných porúch a porúch správania. Podľa štandardov sa transrodovosť teraz vníma ako „prejav rôznosti a nie patológie.“ Terapeutická pozornosť sa venuje diskomfortu spôsobenému nesúladom duše a tela. Na tlačovej konferencii v Londýne 24.4. 2024 kardinál Vincent Nichols z Westminsteru povedal, že Reflexia biskupov je v „absolútnom súlade“ s Vatikánom.
Katolícky pohľad
Biskupi Anglicka a Walesu vo svojom posolstve uvádzajú, že veriaci ľudia zdieľajú vieru založenú na biblickej Knihe Genezis o „dôležitosti ľudského tela ako stvoreného“. Byť mužom alebo ženou je ‚základná zložka osobnosti‘, preto si máme ctiť naše telo a odmietať lekárske zásahy, ktorých cieľom je zmeniť pohlavie pri ktorých sa ničí plodnosť alebo sexuálna funkcia tela. V dokumente sa ďalej uvádza, že mužské a ženské roly nie sú určené len biologickými alebo genetickými faktormi, ale aj povahou, rodinnou históriou, kultúrou, skúsenosťami, vzdelaním, vplyvom priateľov, rodinných príslušníkov a rešpektovaných osôb. Nemožno podporovať rekonštrukčné alebo liekové lekárske zásahy, ani povzbudzovať k ním lebo poškodzujú ľudské telo. Dokument pripomína, že Cirkev ponúka súcitné, citlivé a úctivé prijatie tých katolíkov, ktorí sa rozhodli pre sociálnu a zdravotnú transformáciu, ale katolícke farnosti, pracoviská a školy by mali vo svojej práci odrážať „základné katolícke chápanie ľudskej osoby“, čo je dôležité pri ponúkaní spolupráce s transrodovými ľuďmi. Bude však na katolíckych pedagógoch, aby rozhodli, či a nakoľko budú po volené výnimky pre tých, ktorí sa identifikujú ako trans alebo LGBTQ+
Podľa jezuitského časopisu America spracoval
Milan Hudaček SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: Tim Mossholder/pexels.com