Pozerám práve cez internet nádhernú nahrávku mnohopočetného zboru doprevádzaného orchestrom. Je to veľkolepé, no po chvíli ma začína jedna myšlienka udivovať viac ako samotná hudba. Rozmýšľam nad tým, kto každý má svoj podiel na vytvorení tejto konkrétnej chvíle môjho vnímania daného predstavenia. Tak samozrejme v prvom rade samotní speváci, hudobníci a dirigent. Sú tu ale aj organizátori daného koncertu, či tí, ktorí danú nahrávku vyhotovili a dali na internet. Tiež hudobný skladateľ, ktorý danú skladbu pred asi 350 rokmi zložil. Niekto vyrobil hudobné nástroje, ktorých zvuk v tomto okamihu znie v mojich ušiach – teda sú tu v istom zmysle prítomní aj zamestnanci firiem vyrábajúcich tieto nástroje. Niekto tiež postavil koncertnú sieň na ktorú sa vo videu pozerám – je tu teda aj práca toho murára spred niekoľkých storočí; ale aj prínos údržbára, ktorý zabezpečil, že daný koncert mohol nerušene prebehnúť. Ak prejdem od toho na čo sa pozerám k tomu odkiaľ a cez čo sa pozerám… – niekto navrhol, postavil a udržiava budovu v ktorej som, vyrobil stoličku na ktorej sedím, stôl na ktorom je počítač. A ten počítač, slúchadla, monitor, klávesnica či myš sú tiež výsledkom práce ľudí po celej zemeguli. K počúvaniu hudby cez internet je nevyhnutné, aby ten internet fungoval – o to sa stará množstvo ľudí od zamestnancov serverovní, cez poskytovateľov telekomunikačných služieb, až po distribútorov a výrobcov elektriny, ktorú práve počítač predo mnou spotrebováva. Spomeniem ešte vklad vynálezcov, bez ktorých by nebol možný technický pokrok umožňujúci fungovanie súčasnej elektroniky, takže v tomto okamihu sú aj myšlienky mnohých vedcov. Tento okamih by bol o niečo iný aj keby neboli napríklad učitelia spevu tých spevákov a mohli by sme to vetviť do obrovských šírok a hĺbok. Pripadá mi úchvatné ako je možné rozpletať každú nitku, z ktorej je momentálny okamih utkaný a ktorá ma teraz spája s konkrétnym človekom. Nepreženiem, ak poviem, že v tejto chvíli sa doslova zhmotňujú výsledky činnosti miliónov ľudí.

V dnešnom svete väčšina z nás prežíva podstatnú časť života práve v okamihoch, v ktorých sa spájajú pomyselné nitky miliónov ľudí. Dajme to do kontrastu s nie tak dávnym príkladom pastiera, ktorý sedí na pasienku a píska si na vlastnoručne vyrobenej koncovke. Nehodnotím tu samozrejme, ktorá situácia je lepšia a pravdupovediac často takémuto pastierovi úprimne a v dobrom závidím. Len popisujem a ilustrujem skutočnosť, že naša prepojenosť za posledné 2-3 generácie neuveriteľne vzrástla. Okrem úchvatnosti uvedomenia si tejto spletitosti chcem upozorniť na to, že tá prepojenosť funguje aj naopak. Tak ako majú na nás vplyv milióny ľudí, aj my vstupujeme do okamihov a životných okolností nespočetného množstva ľudí. V súčasnom svete sa to deje či chceme, alebo nechceme. Výsledky našej práce, ale aj slová ktoré komunikujeme, atmosféra ktorú vytvárame, príklad ktorý dávame – všetko to má nedozerné dôsledky a vplyv na obrovský počet ľudí. Inými slovami, myslím, že v dnešnej dobe má každý z nás o niečo väčšiu zodpovednosť za stav sveta a spoločnosti. Uvedomenie si tohto kontextu dáva pojem „spoločné dobro“ do nového svetla a posúva ho do bezprostrednej blízkosti každého z nás. 

Už len na odľahčenie: z koľkých nitiek je utkaný okamih, keď čítaš  tento text? A dôležitejšia otázka: Do čoho všetkého a akým spôsobom sa dnes zapletieš?