Od arménskej genocídy ubehlo iba niečo viac ako 100 rokov. Za ten čas utrpenie a smrť približne 1,5 milióna Arménov uznalo 34 štátov ako genocídu. Zvyšní mlčia. A to mlčanie má dôsledky. Genocída sa opakuje v Náhornom Karabachu. Už odtiaľ odišli skoro všetci Arméni, krajina je pustá  a pripravená na zaujatie Azerbajdžanom. V Karabachu žili Arméni po tisícročia, ich tamojšia história sa nateraz v tomto regióne končí.

Z histórie sa buď poučíme alebo si ju zopakujeme. Táto dávna múdrosť sa opäť stáva realitou. V prípade dnešného vyháňania Arménov z Arcahu si ju žiaľ opakujeme.

Keď sa vrátime o 100 rokov späť, musíme konštatovať, že aj vtedy svet mlčal. Možno sa to dalo zvaliť na chaotickú medzinárodnú situáciu počas prvej svetovej vojny, ale načo to zvalíme dnes? Nevieme o tom? Niekto nás zavádza? Sú Azerbajdžan resp. jeho turecký spojenec skutočne takí mocní, že stíchneme ako to robí Veľká Británia už 100 rokov s argumentom, že Turecko je jeho spojenec?

Skúsme si urobiť test židovským holokaustom. Mlčali by sme keby sa opakoval? Ja pevne verím, že nie. Mlčať sa pri obludnostiach takých rozmerov nedá.

A prečo zlyháva v prvom rade Západ? Preto, lebo my sme pôvodcami univerzality ľudských práv. U nás sa zrodila, my sme ju rozšírili a stále presadzujeme po svete. A odrazu mlčíme, odvraciame náš zrak. Dejiny Kaukazu sú nemilosrdné. Najprv odídu ľudia, potom budú premenované ulice, mestá, hory či rieky, zbúrané alebo na mešity premenené chrámy. Nakoniec budú zrovnané zo zemou aj arménske cintoríny, aby nič nepripomínalo, že tam kedysi žil aj niekto iní ako Azeri. Žiaľ, scenár sa už vyskúšal napríklad v neďalekom regióne Nachičevan a úspešne. Prečo to nezopakovať? Hlavne, keď svet mlčí a hovorí o geopolitike. Keď sme pri geopolitike, urobme test Ukrajinou. Však o nič nejde, o žiadnych ľudí, iba o záujmy tak prečo si páliť prsty za našimi východnými hranicami? V čom sú tieto dve postsovietske republiky iné?