Rozvedení a znovu sobášení – téma, ktorá rezonuje v Katolíckej cirkvi už nejaký ten čas. Diskusia sa pohybuje niekde v rozmedzí od možnosti prijímania eucharistie tými, čo žijú po rozvode v novom vzťahu až po možnosť uzatvárania druhého až n-tého manželstva pred tvárou Cirkvi ako to býva možné v evanjelickom prostredí.
Vo fiktívnom rozhovore, ktorý je založený na reálnych názoroch a výrokoch evanjelických pastorov, sa zameriame na tému legálnosti ďalšieho manželstva v prostredí Cirkvi. Upozorňujem, že za katolícku stranu nediskutuje teológ, ani cirkevný právnik. Táto fiktívna diskusia komunikuje osobné názory a úvahy s cieľom inšpirovať k premýšľaniu. Preto uvítam pokračovanie tejto diskusie v komentároch pod týmto článkom.
Záležitosť nových manželstiev je veľmi citlivou, ožehavou otázkou, v ktorej má mať posledné slovo Boh. To znamená, že máme byť k takýmto ľuďom milosrdní a neodsudzovať ich.
• Znamená to obchádzať takýchto ľudí mlčaním a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku?
My máme byť milosrdní ako je náš Otec v nebesiach milosrdný. Súd patrí Bohu. Preto nemôžeme byť sudcami našich bratov.
• Takže podľa vás je nesprávne, čo i len pomenovať hriech, ak ho niekto pácha?
Ako môžete týchto ľudí odsudzovať a odpisovať, keď ich ani Pán Boh neodpisuje?
• Žiadneho hriešnika Boh neodpisuje. Ani zlodejov, ba ani sériových vrahov. Podľa tejto logiky by sme vôbec nemali pomenovať vraždu vraždou, klamstvo klamstvom? Ako môžem od svojich detí očakávať, aby sa nedopúšťali podobných činov, keď ich budem ignorovať, resp. tolerovať a ani ich len nepomenujem?!
Ale my nesmieme zobrať do svojich rúk súd, pretože ešte sme my sami nedobojovali a nevieme, kde budeme my končiť.
• Iste, môžem byť oveľa väčší hriešnik ako ten druhý, ale to, že pomenujem hriech, nie je to isté ako odsudzovanie toho, kto ho pácha! Vy sa jednoducho dopúšťate manipulácie – falošnej dilemy, keď tvrdíte, že existujú len dve možnosti: Buď budeme mlčky tolerovať nesprávne konanie druhého alebo, v opačnom prípade, ho odsudzujeme. Ale existuje aj tretia možnosť – odsúdenie nesprávneho konania bez odsúdenia toho, kto tak koná. Ďalšieho omylu sa dopúšťate tým, že tolerovanie hriechu označujete slovom „milosrdenstvo“.
Ja tvrdím, že koná milosrdenstvo ten, kto nesúdi a neodsudzuje.
• Vy predsa tvrdíte, že ak tzv. nové manželstvá neobchádzame tolerantným mlčaním, súdime a odsudzujeme takýchto manželov. Inými slovami, podľa vás: nesúdi a neodsudzuje týchto ľudí ten, kto ich konanie nepovažuje za nesprávne. Logicky z toho vyplýva, že ak je aktom milosrdenstva nesúdenie a neodsudzovanie, potom ním musí byť tolerovanie ich konania. Chcete naozaj ďalej tvrdiť, že tolerovanie hriechu je aktom milosrdenstva?!
To, či vôbec páchajú hriech nechajte na Pána Boha! V tom spočíva to odsudzovanie. Iba Boh to môže povedať, pretože vidí do sŕdc ľudí.
• Ježiš jednoznačne povedal, že tí, čo prepustia svojho manžela, manželku a uzatvoria iné manželstvo, cudzoložia.
Aj keď sa vnútorne nestotožňujem s takýmto vzťahom, budem pre týchto ľudí vyprosovať milosť a Božie požehnanie.
• A zosobášite ich.
Samozrejme.
• Bez toho, aby ste ich predtým čo i len napomenuli, že páchajú hriech.
Ak im Boh dal milosť, kto som ja, aby som im ju odoprel?!
• O čom to hovoríte? Chcete povedať, že Boh požehnáva cudzoložstvo? Podporuje ľudí v hriechu?
Ale oni potom veľmi príkladne žijú, netlačia sa v cirkvi do popredia…, ale v pokore a v tichosti slúžia.
• To však neznamená, že nežijú v hriechu. Aj ten, kto kradne sa môže príkladne starať o svoju rodinu. Pamätáte sa na heslo zo socializmu: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu“?
Vy si neuvedomujete, že Ježiš povedal, že hriešnici a cudzoložníci nás budú predchádzať do božieho kráľovstva?(Mt 21,31)
• Ak ich nebudeme napomínať, tak celkom určite. Pozrite si napríklad: Ez 33,7-9; Rim 15,14; Kol 1,28; Kol 3,16; Mt 18,15-18; 1 Kor 5,1-2. 6.
Ale Ježiš tým nemyslel to, že ak ich nebudeme napomínať, oni nás budú predchádzať do nebeského kráľovstva.
• Súhlasím. Ale hádam si nemyslíte, že je treba byť cudzoložníkom, aby som sa dostal do nebeského kráľovstva?
To nie, ale aj títo majú dvere do kráľovstva nebeského otvorené.
• Samozrejme ako každý. Kým však žijú v cudzoložstve, tak určite nie. Sv. Pavol v 1 Kor 6,9-10 píše: „Nemýľte sa: …ani cudzoložníci… nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ Sv. Jakub v Jak 4,4 priamo cudzoložníkom vyčíta: „Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?!“
Potom prečo by Ježiš povedal, že nás takýto budú predchádzať do nebeského kráľovstva?
• Ježiš tieto slová adresoval veľkňazom a starším ľudu, ktorí mu neuverili, ale títo hriešnici áno. (Mt 21,32) Nuž týka sa to len tých cudzoložníkov, ktorí robia pokánie. To sú tí, ktorí Ježiša prijímajú ako lekára. Ježiš povedal: „Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ (Lk 15,7) Aj ten mýtnik v chráme bol ospravedlnený, pretože si priznal, že je hriešnik. (Lk 18,9-14) Ba aj tá Samaritánka, ktorú mnohí uvádzajú ako príklad toho ako Ježiš milosrdne „ignoroval“ hriechy hriešnikov, si po rozhovore s ním uvedomila svoj hriech, keď povedala: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila!“. (Jn 4,29)
Tak nie vy, ale nechajte Ježiša nech ich uzdraví!
• Lekára potrebujú chorí. Tak to kedysi povedal Ježiš na adresu hriešnikov. Ale to oni musia vedieť, že sú chorí. To bol ten rozdiel oproti veľkňazom, farizejom a zákonníkom, ktorí si namýšľali, že sú spravodliví a lekára nepotrebujú, a tak Ježiša odmietli. Je preto dôležité, aby chorý vedel, že potrebuje uzdravenie. Ak sa má cudzoložník uzdraviť, musí vedieť, že pácha cudzoložstvo. No súčasná prax je taká, že sa cudzoložstvo čoraz viac považuje za normálne a v poriadku. A to aj vďaka prístupu ľudí ako ste vy. Namiesto toho, aby ste ich napomínali, vy im to schvaľujete.
Ale veď som povedal, že to neschvaľujem!
• Ale zosobášite ich! Týmto jasne dávate najavo, že ich konanie je legálne, ba Bohom požehnávané. A je to jedno, čo si vy vo vnútri myslíte a ako sa v skrytosti modlíte, či dokonca slzy pre nich roníte. Ale všetkých okolo nútite, aby sa tvárili akoby nič. Ako pštrosy, aby strčili hlavu do piesku. A ešte to nazývate skutkom milosrdenstva! Takto samého Ježiša robíte klamárom! Pretože vy, čo on nazval cudzoložstvom, ani len hriechom nenazvete, ale Božou milosťou.
Ale veď aj ja tvrdím, že sú cudzoložníkmi!
• Potom prečo ich držíte v tom, že konajú správne?! Je to ako keď dáte deťom zápalky, aby sa šli hrať do stohu a zároveň vediac, že to nie je práve najšťastnejší nápad, si hovoríte, že nebudete na nich v tom ich počínaní zvolávať Božie požehnanie, ale budete sa modliť, aby ich nebo osvietilo. To je strkanie hlavy do piesku len preto, lebo ako tvrdíte, je to „ožehavá téma“.
Oni predsa vedia, že cudzoložstvo je hriech.
• Ako, keď ich v tom podporujete a ani ich len nenapomeniete?! Ján Krstiteľ doplatil hlavou na to, že otvorene napomínal Herodesa. A ani Ježiša nepopravili za Jeho láskavé slová. Oni neholdovali politickej korektnosti ako vy. Dlhodobá a všeobecná tolerancia hriechu vytvára ilúziu, že to už hriech nie je. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že ak niekto to predsa len pomenuje hriechom, bude sa javiť ako čudák – v dnešnom ponímaní ako extrémista, ktorý chrlí oheň na normálnych ľudí.
To snáď nie!
• Veď vy ste toho sám dôkazom! Namiesto napomínania cudzoložníkov, napomínate tých, čo napomínaním neschvaľujú ich úmysel. Nazývate ich sudcami, nemilosrdnými a tými, ktorí odopierajú cudzoložníkom Božiu milosť. Akoby práve napomínanie bolo tým skutočným hriechom a všetko ostatné už nie.
Keď niekoho napomínate, automaticky ho súdite a odsudzujete!
• Vaše tvrdenie je manipuláciou! Považovať niekoho, kto napomína za toho, kto odsudzuje je dôsledkom neschopnosti uznať si svoju chybu. Totiž ak ma niekto napomína a ja som presvedčený, že nerobím nič zlé, potom napomínanie chápem ako niečo nespravodlivé, ako obviňovanie a teda súdenie, či odsudzovanie. Som ako ten zákonník, ktorý nepotrebuje lekára. Až keď uznám, že ten kto má napomína, môže mať pravdu, mám šancu, že začnem robiť pokánie. A jeho napomínanie je aktom milosrdenstva, pretože sleduje moje dobro.