Vyrástol som v katolíckej rodine, kde som počúval nádherné príbehy o svätých. Vždy som si kládol otázku, prečo je to pre mňa iné. Kládol som si otázku, či som hodný Božej lásky a či môžem Bohu poslúžiť ako svätí ľudia. Tieto otázky sa spájali so skutočnosťou, že som bol priťahovaný rovnakým pohlavím a po tejto príťažlivosti som netúžil. Ani som si ju nevybral. Jednoducho bola vo mne prítomná. Mužnosť pre mňa predstavovalo niečo, čo bolo veľmi toxické. Nechcel som byť mužom.

Ako som prechádzal týmto zmätením. Zakúsil som po prvý krát osobne Ducha Svätého. Vtedy som cez Ducha Svätého, cez Ježiša Krista prvý krát zakúsil Božiu lásku.  Boh mi po prvý krát povedal, že mám zostať v pokoji a v tichosti a v správnom čase, že mi pošle ľudí, ktorí mi pomôžu. Toto slovo sa naplnilo po 4 rokoch. Počas tých 4 rokov čakania som sa upevňoval vo svojej identite.

Avšak počas covidovej pandémie som stratil svoju vieru v Boha. V tom čase som sa rozhodol spáchať samovraždu. Boh ma však zastavil pred týmto činom. V zúfalstve som k nemu s plačom kričal. Na to vstúpil do môjho života mocným spôsobom. Začal som počúvať príbehy ľudí s podobným príbehom, ako mám ja. To úplne zmenilo môj život. Začal som skutočne pracovať na svojom vzťahu s Bohom do bodu, kde som ho prijal ako milujúceho Otca.

Cez čítanie Božieho slova a skrze príbeh utrpenia Ježiša Krista som pochopil, že Ježiš nie je podlá osoba, ktorá by bola pila alkohol, fajčila, robila zlé veci, nehovorila škaredo o druhých. V ňom som objavil muža, ktorým som sa chcel stať. Muža, ktorého som si zamiloval. Odovzdal som Ježišovi svoj život a veľa sa toho začalo vo mne meniť. Začalo sa meniť moje vnútorné nastavenie natoľko, že som mohol mať vzťah so ženou. Aj keď tento vzťah nepretrval, bol som nadšený tým, čo Boh v mojom vnútri urobil.

Dnes kráčam v slobode. Moja viera v Krista rastie a každý deň som silnejší v Kristovi.