Často sa stretávam s dobrými a úprimnými ľuďmi, ktorí sa snažia o žitie statočného života. Popri svojich radostiach, neraz zápasia i so svojimi problémami, či už ide o zaneprázdnenosť, plnenie rôznorodých rodinných povinností, pracovnú vyťaženosť, alebo boj s nejakými chorobami. Mnohí z nich sú kresťanmi, ktorí chcú vo svojich životoch kráčať podľa Božej vôle. Teda chcú ísť pre nich tou najvhodnejšou cestou, ktorá má cieľ požehnaného (dobrého) života tu na zemi a raz večného v nebi pri Pánovi.
Ak niekto chce skutočne poznať Božiu vôľu, je nevyhnutné, aby poznal Božie Slovo, predovšetkým Evanjeliá a ostatné listy Nového zákona, ale aj Starý zákon. Bez Biblie (Svätého Písma), kde je v plnosti zachytené kto je Boh, aký je, ako koná, a aká je jeho vôľa, teda čo sa mu páči a čo nie, to možné nie je, resp. len v obmedzenom rozsahu. Napríklad cez Evanjelia môžeme pozorovať osobu Ježiša, čo konal, ako to konal, ako pristupoval k ľuďom, čo ho fascinovalo, čo ho privádzalo k hnevu a pod.
Mnohí z kresťanov čítajú takú a hentakú duchovnú literatúru, zaoberajú sa rôznorodými víziami a zjaveniami, pričom mnohé z nich sú neraz pochybné, ale Božie Slovo poznajú len chabo. Osobitne to stále platí aj medzi nami katolíkmi na našom Slovensku, aj keď určite vnímam v ostatných rokoch medzi nami v tejto záležitosti veľký posun vpred. To, že tu bol štyridsať rokov komunizmus, kedy živá viera skoro celkom vymizla, sa nedá dobehnúť zo dňa na deň a vidieť to jasne na živote celej spoločnosti.
Ak by sme Božie Slovo skutočne poznali, vedeli by sme oveľa ľahšie rozlíšiť aj to, čo prichádza do nášho života od Boha a čo od ducha bludu. Nechcem sa však zamerať na kritiku, ale na to, aby som vyzdvihol Božie Slovo, a to aj medzi nami kresťanmi katolíkmi, aby sme si ho denne čítali, zamýšľali sa nad ním, meditovali ho a učili sa verše, ktoré nás oslovia i naspamäť. Jednoducho, aby sme z neho žili.
Najlepšiu odpoveď prečo je pre nás nanajvýš dobre, aby sme tak robili, nám ponúka ono samo, citujúc pár jeho veršov:
Naša dokonalosť a pripravenosť na dobré diela: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2Tim 3,16-17 SSV).
Božie Slovo je živé a účinné, posudzuje naše myšlienky: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebr 4,12 SSV).
Bolo napísané na poučenie aj nám, ľuďom 21. storočia: „A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“ (Rim 15,4 SSV).
Urobí v našom živote všetko, na čo bolo Bohom určené: „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.“ (Iz 55,9-11 SSV).
Je ako oheň, ktorý nás hreje a niekedy i páli, mocné ako kladivo, ktoré drúzga skalu: „Či nie je moje slovo ako oheň – hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?“ (Jer 23,29 SSV).
Je pravdivé (tým, čo je skutočné): „Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky a tvoj zákon je číra pravda.“ (Ž 119,142 SSV).
Božie Slovo má moc pod vedením Božieho Ducha zbudovať nás úplne od základov a stať sa čo najviac podobnými nášmu Pánovi Ježišovi. Osobne si ho denne čítam od mojich cca 24 rokov, kedy som si kúpil moju prvú Bibliu a nič lepšie sa mi v živote nemohlo stať. Ono má voviedlo a udržiava vo vzťahu s Bohom. Ono postupne nahrádza moju bázeň pred ľuďmi bázňou k Bohu. Ono vykoreňuje moju neveru a nedôveru a dáva vzrast mojej viere a dôvere. Ono ma drží na nohách a dáva mi odvahu a silu nezutekať z ťažkých vecí, aj keď po prirodzenosti by som z nich už najradšej vycúval. Ono vlieva do mojej mysle Božie svetlo a do môjho srdca Božiu lásku. Ono ma napomína, keď sa previním voči mojim blízkym a iným ľuďom, s ktorými prichádzam do kontaktu. A mohol by som takto pokračovať ďalej.
Zoberme si však ako praktický príklad nejakú jeho stať, napríklad z Pavlovho listu Rimanom:
„Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.“ (Rim 13,8-10 SSV).
Či nás nevedie toto Slovo do podstaty toho prečo nemáme tieto veci robiť? Veď láska nerobí zle blížnemu. Nejde o to, aby sme nemali rôzne potešenia, ale o to, že naše potešenia nemôžu byť na úkor iných. Láska druhému neberie život, nezraňuje dôveru, neodníma podvodne veci a dokonca, ani žiadostivo nepozerá po ničom, čo patrí do sféry druhého človeka. Veď žiadostivosť, ak sa jej nevzoprieme, nás privádza k hľadaniu ciest ako ju naplniť a následne k činom. Tiež nás toto slovo v našej predstavivosti vsúva do postavenia obete daných činov: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Boli by sme radi, keby sa dané veci stali voči nám? Istotne nie. Preto sa daných vecí chceme zdržať aj vo vzťahu k iným, ktorým nimi môžeme ublížiť. A nakoniec, dané slovo všetko zhŕňa v tom, že naplnením zákona, teda naplnením dodržania toho čo nám hovorí Boh k tomu, aby bol náš život požehnaný (dobrý), cez svoje príkazy, zákazy a iné ustanovenia, je láska.
Čím naplníme svoju myseľ, tým budeme žiť. Ak to bude politika, tak politikou. Ak to bude práca, tak prácou. Ak to bude futbal, tak futbalom. Ak to bude Božím Slovom, tak to bude tým, kto toto Slovo hovorí.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“