My, kresťania katolíci máme v posledných rokoch, či desaťročiach v popredí našej viery úžasný dar Božieho milosrdenstva voči nám. Hádam každý jeden z nás pozná sv. Faustínu Kowalskú, ktorá na základe svojich mystických rozhovorov s Ježišom začiatkom 20. storočia spísala svoj Denníček, pojednávajúci o Božom milosrdenstve. Asi najznámejšou vetou z toho Denníčka sú Ježišove slová: „Ani ten najväčší hriešnik, ktorý sa môjho súcitu dovoláva, nebude potrestaný, ale mu v mojom ľudsky nepochopiteľnom a nekonečnom milosrdenstve odpustím.“ Výstižné slová pre celé 20. storočie, ktoré bolo storočím dvoch svetových vojen a nespočetných násilností i neslobody zo strany rôznych despotických režimov. Bolo to nielen storočie mnohých obetí, ale aj storočie mnohých páchateľov. Keď vidíme, čo sa deje v mnohých častiach sveta, a aj u nášho východného suseda, samozrejme tieto slová platia aj pre našu súčasnú dobu.
Dar Božieho milosrdenstva mám rád aj z osobných dôvodov, lebo sám som mohol z dobroty a lásky Boha ku mne, inak povedané z jeho milosrdenstva voči mne, zakúsiť, čo znamená, keď sa márnotratný syn vráti k svojmu milosrdnému Otcovi, a čo znamená, už nie identita hriešnika, ale identita Božieho dieťaťa.
Ak by sme sa trošku viac vhĺbili do Svätého Písma, zistili by sme, že Ježiš nepovedal sv. Faustíne nijaké nové skutočnosti o Božom milosrdenstve, ale len opätovne, s akýmsi novým „nábojom“ a schopnosťou zasiahnuť ľudské srdcia, poukázal na stáročné pravdy obsiahnuté v Božom Slove. Poďme sa teda spoločne pozrieť na Božie milosrdenstvo priamo do prameňa pravdy, ktorým je Božie Slovo:
Prvýkrát sa vo Svätom Písme spomína Božie milosrdenstvo, keď Boh zachránil Lota pred smrťou pri zničení miest Sodomy a Gomory. Slovami Lota: „…veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život…“ (Gn 19,19 SSV).
Milosrdenstvo Božie sa tiež spomína v dejinách našej spásy, keď boli Mojžišovi dané Božie prikázania, že Boh preukazuje milosrdenstvo až do tisíceho pokolenia tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho príkazy (Ex 20,6). Tiež, keď popred Mojžiša prechádzal Boh na vrchu Sinaj, potom čo Mojžiš rozbil v hneve prvé tabule Zákona, Boh bol predstavený Mojžišovi týmito slovami: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ (Ex 34,6-7 SSV).
Pre vysvetlenie toho, že je navštevovaná vina otcov na deťoch, chcem poukázať na to, že ľudia v dejinách spoznávali Boha postupne, smerom od prísneho sudcu, až sa v plnosti zjavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi ako milosrdný Otec. Avšak už prorok Ezechiel hovorí výlučne o princípe osobnej zodpovednosti za vinu: „Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na ňom a bezbožnosť bezbožného bude na ňom.“ (Ez 18,20 SSV).
Milosrdenstvo ako vlastnosť Boha je spomínané už na mnohých miestach Starého zákona, napr.:
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ (1Krn 16,34 SSV).
„…No ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láskavý a milosrdný, dlho zhovievavý a veľkého zľutovania…“ (Neh 9,17 SSV).
„…roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie“ (Joel 2,13 SSV).
„Ty však, Bože náš, si dobrý a si verný, si zhovievavý a všetko riadiš s milosrdenstvom.“ (Múd 15,1 SSV).
Celkom osobitné postavenie má slovo milosrdenstvo v knihe Žalmov, kde sa spolu s prívlastkom milosrdný spomína takmer 100-krát. Kráľ Dávid, ktorý sa považuje za autora väčšiny žalmov, zjavne veľmi dobre vedel, čo znamená to, že Boh je milosrdný, keďže to mohol vo svojom živote neraz zakúsiť. Zo všetkých žalmov by som chcel osobitne poukázať na slová 103. žalmu, ktoré predstavujú chválu Božieho milosrdenstva, a cez ktoré zažiarilo Božie milosrdenstvo a odpustenie prehreškov aj do môjho života:
„Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným… Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.“ (Ž 103,2-13 SSV).
V Novom zákone apoštol Pavol predstavuje Boha ako Otca milosrdenstva: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy!“ (2Kor 1,3 SSV).
Jedna vec je milosrdenstvo Boha voči nám, ale druhá vec je naše vzájomné milosrdenstvo, ktoré od nás Ježiš požaduje: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36 SSV). Teda nepožaduje byť trochu milosrdný, ale byť milosrdný nekonečne „ako je milosrdný Váš Otec“.
A prečo máme k iným pristupovať s milosrdenstvom? Frázou obchodu, ktorá je žiaľ nášmu zmýšľaniu dobré známa a vyslovil ju aj apoštol Peter: „Čo z toho budeme mať?“ (Mt 19,27), Ježišovými slovami: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5,7 SSV), alebo obdobnými slovami apoštola Jakuba: „Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.“ (Jak 2,13 SSV).
Božie Slovo nás aj poučuje, ako máme realizovať milosrdenstvo: „Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.“ (Rim 12,8 SSV).
Pán Ježiš ma radšej naše milosrdenstvo, ako naše rôznorodé obety: „Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9,13 SSV). Obdobnými slovami starozákonného proroka Ozeáša: „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.“ (Oz 6,6 SSV).
K vzájomnému milosrdenstvu nás na viacerých miestach povzbudzuje aj apoštol Pavol:
„Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Ef 4,32 SSV).
„Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.“ (Kol 3,12 SSV).
A k Pavlovi sa pridáva aj apoštol Peter: „Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní!“ (1Pt 3,8SSV).
Čo je hlavným dôsledkom Božieho milosrdenstva? Ako poúča apoštol Pavol Títa: „Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.“ (Tít 3,4-7 SSV).
Na Božie milosrdenstvo by sme mohli poukázať na mnohých iných miestach Božieho Slova. Poznanie Boha ako milosrdného Otca je však len prvý krok, tým druhým by malo byť milosrdenstvo Božie dostať z našej hlavy do nášho srdca, a tým tretím žiť milosrdenstvo Božie v našich životoch, ako i dovoliť, aby cez nás prúdilo k aj iným. Spomeňme si, ako bolo ukončené podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorý sa zmiloval nad dobitým človekom a poskytol mu potrebnú pomoc, keď Ježiš znalcovi zákona, ktorému podobenstvo hovoril, povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,37 SSV). „Ak chceš získať Božie milosrdenstvo, buď sám milosrdný.“ (sv. Augustín). Takto budeme môcť najlepšie čerpať z prameňov Božieho milosrdenstva, ktoré sa nám zjavilo v Ježišovi.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“