BRATISLAVA: Dnes, v stredu 27. novembra si Slovensko spolu s celým svetom pripomenie obete nábožensky motivovaného celosvetového prenasledovania kresťanov. Dnešok je známy aj ako Červená streda. V tento deň budú na červeno nasvietené viaceré pamiatky a dominanty: U nás sú pre 27. novembra potvrdené nasledujúce stavby: Bratislavský hrad, Prezidentský palác a Most SNP, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, v Trnave mestská radnica, Bazilika sv. Mikuláša, Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Kostol Najsvätejšej Trojice, Bazilika sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Žiline, mestská veža v Trenčíne, či Spišská kapitula, píše slovenská pobočka pápežskej nadácie ACN:
Červená streda sa ako deň pripomína od roku 2015, kedy bola socha Krista v brazílskom meste Rio de Janeiro nasvietená na červeno na počesť kresťanov prenasledovaných v Iraku.
Podľa reportu spracovaného nadáciou ACN, k roku 2023, otovrenému prenasledovaniu čelia kresťania v 28 krajinách a v ďalších 33 sú diskriminovaní. Náboženská sloboda je tak porušovaná v 61 krajinách. Situáciu monitoruje ACN v ďalších v ďalších 23 krajinách – pričom väčšina z problematických krajín sa nachádza buď v Ázii (výnimkami sú v tomto iba Mongolsko, Južná Kórea, Japonsko a ćínska republika na Tajwane) alebo Afrike, k otvoreneému prenasledpovaniu dochádza ešte v stredoamickej Nikarague.
Kto sú páchatelia? Ukazuje sa, že ide o kombináciu autoritatívnych až totalitných režimov (prípad 49 krajín), islamistického extrémizmu (prípad 21 krajín) a etnoreligónzeho nacionalizmu ( prípad 4 krajín). Prejavuje sa rôznymi formami: terorizmom, únosmi, ničením cirkevných pamiatok (napríklad Turecko), manipuláciami s volebným systémom (príklad Iraku), orwellovské spôsoby dohľadu (Čínska ľudová republika), či zákony proti evanjelizácii (moslimské krajiny, aj juhovýchodná Ázia). Znepokojivý trend ukazuje, že prenasledovanie sa netýka len minoritných komunít, ale kresťania sú čoraz častejšie prenasledovaní aj v krajnách, kde sú väčšinoví – napríklad Nikaragua či Nigéria. Žiaľ nedostatoční tlak voči strategicky dôležitým režimom (Čína, India, Azerbajdžan) vytvára dojem beztrestnosti.
Zároveň si správa všimla rastúci útlak moslimov ( Ujguri v Číne, Rohingovia v Mjanmarsku), útoky na židov v západných krajinách, manipuláciu so štatistikami či odklaanie sčítaní (Malajzia, Libanon) a cancel culture ako príklad mäkkého prenasledovania na Západe.
Zdroje: