V dnešnej dobe máme množstvo rôznych životných ciest, po ktorých môžeme kráčať. Výstižne je tento fakt vyjadrený v pesničke od I.M.T. SMILE Cesty II. triedy:
„Dá sa to zniesť,
stratený v čiarach ciest.
Ooooh, zniesť sa to dá,
napriek pár nehodám.
Zvalený strom, prejdený pes,
stopárka hore hore bez.
Hory ňou, horia tiež,
ooooh, dá sa to zniesť, lebo vieš,
stále je dosť iných ciest.“
Áno, je pravda, že životných ciest je mnoho. Niektoré vedú na pomyselný vrchol nášho života strmo a priamo, iné sú pozvoľnejšie, ale o to dlhšie, a mnohé sú aj bludné, ktoré nás od cieľa nášho života odvádzajú.
Biblická kniha Prísloví o našich životných cestách hovorí: „Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.“ (Prís 16,25 SSV).
Ktorou cestou sa vyberieme, však vždy závisí od toho, kde sa vlastne chceme dostať. Čo je teda cieľom nášho života? Získať si meno, slávu, moc, obdiv, uznanie, či bohatstvo? Alebo niečo iné? Napr. stať sa súčasťou Božieho kráľovstva? Získať večný život?
Ak by sme si vybrali za životný cieľ práve stať sa súčasťou Božieho kráľovstva a získať večný život, Ježiš nás povzbudzuje k odvahe, aby sme sa týchto vecí nebáli a uprednostnili ich pred inými cieľmi, že to nebude na úkor našich životných potrieb: „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,32-33 SSV). Boh je dobrý a nás milujúci, on neberie, ale dáva. Niekedy sme však pre prijatie jeho vecí, zahltení tými svojimi, preto je pre nás dobré, keď sa ich pustíme.
Ježiš nám ohľadom toho, akú cestu si máme vybrať dáva nasledujúcu radu: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! (Mt 7,13-14 SSV). Obdobne nám radí biblický Sirachovec: „Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.“ (Sir 21,11 SSV). Po ceste hriešnikov, tej kamennej ceste neprávosti (napr. podvodu, krádeže, klamstva, či širokých lakťov) sa ide ľahšie ako nejakým strmým chodníkom v náročnom teréne spravodlivosti.
Za pozastavenie sa, stojí aj to, že za životnú cestu sa prehlasuje aj sám Ježiš: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6 SSV). Ako tomu máme rozumieť? Napríklad tak, že si pod tou cestou, za ktorú sa Ježiš vyhlásil, predstavíme štýl jeho života. Teda všetko to, ako Ježiš pristupoval k ľuďom, aké mal priateľstvá, čo ho potešovalo, čo ho zarmucovalo, nad čím žasol, aký mal vzťah s Bohom Otcom, koho vyvýšil, čo ho privádzalo k hnevu, a čo považoval za dôležité. Poznať štýl Ježišovho života môžeme predovšetkým z Evanjelií. Tento štýl potom môžeme aplikovať v autentickosti nášho života. Inak mama malých detí, inak študent na vysokej škole a inak osoba žijúca napr. v rehoľnej komunite. Teda každý z nás inak, avšak pod vedením jedného Ducha – Ducha Svätého – Ducha Kristovho. Ak by sme tie veci chceli aplikovať podľa svojho ducha, či nejakého falošného náboženského ducha, mohlo by to dopadnúť katastrofou, napríklad veľa modliacim sa otcom, chodiacim denne na sv. omše, avšak zanedbávajúcim čas strávený s deťmi, s manželkou, či neplniacim si svoje povinnosti starostlivosti o to všetko, čo potrebuje rodina.
Áno, je množstvo ciest, samotné Sväté Písmo spomína napr. Pánovu (Božiu) cestu, Cestu s veľkým C, cestu spásy, cestu pravdy, cestu spravodlivosti, cestu spravodlivých, či cestu života, ale i cestu Balaama (vidca, ktorý sa pripojil za peniaze k nepriateľom Izraela a snažil sa uvaliť na nich kliatbu), cestu Kaina (ktorý zavraždil svojho brata), cestu, na ktorej je skaza a nešťastie, cestu hriešnikov, cesty klamstva, cestu do pekla, či bludnú cestu.
Opisy niektorých ciest Písmo ponúka vo výstižných obrazoch. Napr. cestu cudzoložstva: „Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier. Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta, kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život. Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst: Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky! Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila. Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.“ (Prís 7,21-27 SSV).
Boh nám dáva slobodu, je len na nás, akou cestou sa vyberieme, avšak otcovsky nám už od našej mladosti radí: „Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.“ (Kaz 11,9 SSV).
A na dobrej ceste nás pozýva vytrvať až do našej staroby: „Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!“ (Sir 2,6 SSV).
Pán: „Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách.“ (Ž 25,9 SSV), hovorí o životnej ceste, ktorú práve nám ponúka: „U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.“(Sir 24,25 SSV).
„Si cesta, zázraky tvoríš,
prísľuby plníš,
dáš svetlo v tmách
môj Boh, tým si pre mňa Ty.“
(Slová piesne Si cesta od ESPÉ)
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“