Každý z nás túži, aby bol jeho život požehnaný, teda, aby bol naplnený rôznorodým dobrom, ktoré je na úžitok nám a aj ľuďom okolo nás. Požehnanie môže spočívať v rôznych veciach, napr. v dobrej práci, harmonickom manželstve, iných pekných medziľudských vzťahoch, zdraví, intelekte, dobrote, pevnom charaktere, úspechu pri rôznych činnostiach, ale aj v tých namáhavých, či dokonca bolestných veciach, ktoré nás neraz najviac budujú.
Božie Slovo (Biblia, Sväté Písmo) je plné Božích prisľúbení, ktoré sú zdrojom požehnania do našich životov.
Zoberme si napríklad štvrté Božie prikázanie „cti svojho otca a svoju matku“. Boh nám nedáva len toto prikázanie, ale s jeho dodržiavaním spája aj prisľúbenie požehnania:
„Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Dt 5:16 SSV).
Obdobný prísľub spojený s dobrým prístupom voči našim rodičom je zachytený v deuterokánonickej knihe Sirachovcovej:
„Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca, aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.“ (Sir 3:9-10 SSV).
„Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady. Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.“ (Sir 3:16-17 SSV).
Rozumiem tomu, že nie každý má, či mal dobrých a milujúcich rodičov, a preto sa mú tieto riadky môžu čítať ťažšie, ale verím tomu, že ak s Božou pomocou a milosťou rodičom odpustí a bude konať podľa možností jeho životnej situácie podľa týchto príkazov, o to väčšie požehnanie spočinie na jeho živote, veď Božie Slovo hovorí: „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť,…“ (Rim 5:20 SSV). Samotné odpustenie a prianie dobra rodičom, ktorí veľmi ublížili svojim deťom, či do ich časného alebo večného života, je požehnanie prinášajúcou skutočnosťou.
Obdobne viacero Božích prisľúbení je spojených s konaním dobročinnosti, akoby nás Boh vo svojom Slove chcel nad rozsah našej nezištnosti motivovať k pomoci núdznym:
„Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi, ktorý mu odplatí jeho dobročinnosť.“ (Prís 19:17 SEB).
„Horiaci plameň uhasí voda a dobročinnosť bude na zmierenie za hriechy. Ten, kto preukazuje milosť, pamätá na budúcnosť, aj keď sa mu prihodí pád, nájde oporu.“ (Sir 3:30-31 SEB).
„Dobročinnosť človeka je pre neho ako pečatný prsteň a láskavosť človeka si bude ceniť ako zrenicu oka.“ (Sir 17:22 SEB).
„Do pokladníc si ukladaj dobročinnosť, ona ťa vytrhne z každého zla. Proti nepriateľovi bude za teba bojovať lepšie ako mocný štít a ťažký oštep.“ (Sir 29:12-13 SEB).
„Dobročinnosť je ako požehnaný raj a skutky milosrdenstva pretrvávajú navždy.“ (Sir 40:17 SEB).
„Bratia a priatelia pomáhajú v čase tvŕdze, ale dobročinnosť zachraňuje viac než jedni i druhí.“ (Sir 40:24 SEB).
Požičiavať dobročinnosťou Bohu? Dobročinnosť ako zmierenie za hriechy? Opora v čase našej núdze? Požehnaný raj, ktorej skutky pretrvajú navždy? Mocná zbraň bojujúca za nás? Zamyslime sa, to sú silné prisľúbenia spojené s konaním dobročinnosti.
Toto je však len zrnko Božích prisľúbení z Písma. Sú ich tam stovky, ktoré nás vovádzajú do nádeje požehnaného života. Veľmi mocne sú vyjadrené Božie prisľúbenia požehnania v piatej knihe Mojžišovej (Deuteronómium) pre tých, čo budú dodržiavať Božie prikázania:
„Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec. Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky. Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať. Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. Pán si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, ak zachováš prikázania Pána, svojho Boha, a ak budeš kráčať po jeho cestách. Vtedy všetky národy zeme uvidia, že sa nad tebou vzýva meno Pánovo, a budú sa ťa báť. Pán ti poskytne hojnosť všetkého dobrého plodu tvojho života, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš. Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo, ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.“ (Dt 28:3-14 SSV).
Určite Vám nechcem uvedením týchto prisľúbení sprostredkovať nejaké zákonníctvo otrockého plnenia Božích príkazov, aby ste získali jeho prisľúbenia, veď apoštol Pavol hovorí: „Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: ‚Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť.‘“ (Rim 10:4-5 SSV).
Naopak, chcem Vám ponúknuť milosť Ježiša Krista, ako dielo jeho spásy, na adresu ktorého apoštol Pavol ďalej hovorí:
„Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ‚áno“, a preto je skrze neho aj naše ‚amen‘ Bohu na slávu.“ (2Kor 1:20 SSV).
Tento verš celkom výstižne podáva aj živý preklad Biblie Nádej pre každého:
„Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to.“
Skrz nášho Pána Ježiša Krista, ktorého Duch Svätý (vychádzajúci z Otca i Syna) je v nás: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1Kor 7:19 SSV), znie toto „áno“ na všetky Božie prisľúbenia aj pre naše životy (v Kristovi). Nie skrz našu vlastnú spravodlivosť, ale skrz nám darovanú Ježišovu spravodlivosť: „Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.“ (Rim 5:18 SSV).
Opierajúc sa o toto Božie Slovo sa s Vami delím o jednu modlitbu, ktorá nám môže dopomôcť uvedomiť si, čo všetko, aké nesmierne Božie prisľúbenia nám vydobyl Ježiš Kristus svojim obetovaním sa za nás na kríži a slávnym vzkriesením:
Skrz Ježiša Krista môjho Boha a Pána je na mne toto požehnanie (2Kor 1:20), Duchu Svätý voveď ma do pravdy, daj jasnosť a pevnosť mojej mysli a vlož do môjho srdca svoju vernosť a lásku, aby som stále žil vo vedomí, že sám Boh je mojim dobrým Otcom, ktorý ma miluje a má zo mňa radosť:
Som požehnaný v meste (vnútri), som požehnaný na poli (vonku). Požehnané sú moje deti, plody mojej práce a mojich snažení. Požehnané sú veci, ktoré vlastním a užívam. Som požehnaný, keď odchádzam z domu i keď sa domov vraciam. Moji nepriatelia (napr. frflanie, hnev, lenivosť, strachy, či úzkosti) budú porazení predo mnou. Božie požehnanie je na všetkom mojom majetku a na všetkom, na čo siahne moja ruka. Boh ma požehnáva v mojej krajine. Som Boží svätý. Všetci uvidia, že nosím na sebe Božie meno a budú mať preto bázeň. Boh mi dáva hojnosť blaha. Boh mi otvoril štedrú pokladnicu nebesia. Boh požehnáva každé dielo mojich rúk. Budem požičiavať a ja si nebudem požičiavať od nikoho. Boh ma dáva za hlavu, nie za chvost. Som povyšovaný hore a nie ponižovaný dolu. (Dt 28,1-14)
Boh sa o mňa stará, vôbec nič mi nechýba. Boh mi dáva odpočinutie ducha, duše i tela. Obnovuje mi život. Nebudem sa báť zlého. Boh je so mnou a jeho blízkosť mi je útechou. Boh ma dvíha nad mojich nepriateľov, žijem v bezpečí. On ma posväcuje. Mám až nadbytok dobra pre svoj život. Dobrota a milosť ma sprevádzajú každý deň. Žijem priateľstvo s Bohom. (Ž 23)
Boh mi dáva udatnosť a novú silu, ktorá sa neminie ani v námahách. (Iz 40,29-31)
Boh mi dáva rozmôcť sa v každej oblasti (napravo i naľavo sa rozšíriš). Zmilúva sa nado mnou večnou milosťou. Prisahal mi, že sa nebude na mňa viac hnevať, ani ma nebude viac karhať. Jeho milosť sa už nikdy nepohne odo mňa. Jeho priateľstvo so mnou je večné. On ma mení po každej stránke v dokonalejšieho človeka. Moji potomkovia budú priateľmi Boha. Som upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania a strach sa ma nikdy nezmocní. Ak ma niekto napadne, nemá to nič spoločné s Bohom, nie je to od neho, taký predo mnou padne. Nič čo by mi chcelo akokoľvek uškodiť sa nevydarí. Každý jazyk, ktorý povstane pri mne usvedčím na súde. To je môj údel Božieho služobníka. (Iz 54)
Skladám svoje starosti na Boha, On sa o mňa stará, nikdy nedopustí, aby som padol. (Ž 55,23)
Boh vzďaľuje odo mňa chorobu. Boh je môj lekár. Žiadna žena pod mojou autoritou (manželka, dcéry, vnučky, krstné dcéry a pod.) nebude neplodná a nepotratí. Boh ma obdaril plným počtom mojich dní. (Ex 23,25-26)
Nebojím sa a ani sa neľakám, sám Boh ide predo mnou, je so mnou, nedá mi ochabnúť, a ani ma neopustí. (Dt 31,8)
Chvála a vďaka Ti Ježiš, že všetky tieto a mnohé iné dobrá mám pre svoj život vďaka Tebe a skrz Teba. Ty si moja spravodlivosť. Milujem Ťa Ježiš. Veď ma, nech som vždy napojení na Teba a žijem v plnosti život Božieho dieťaťa a dediča. V tvojom mene Ježiš. Amen.
Vy sa však môžete oprieť aj o iné Božie prisľúbenia, ktoré osobitne Boh hovorí do Vašich životov skrz svoje Slovo. Boh nás miluje a chce, aby jeho deti boli požehnané. Obdobne a ešte viac, ako si to želáme mi pre naše deti. Spravil pre to všetko potrebné, čoho svedectvom je Kristov kríž a jeho Svätý Duch vyliatí na nás. Vyvarujeme sa však len na zredukovanie požehnania do materiálnych vecí. Zaiste za potreby sú aj tie, ale veci Božieho kráľovstva ich mnohonásobne presahujú.
Inšpirujme sa v tomto Georgom Müllerom, evanjelistom a zakladateľom sirotincov v Anglicku, ktorého život, plný dôvery v Pána, je hodný poznania i nasledovania: „Usúdil som, že som povinný byť služobníkom Cirkvi Kristovej v konkrétnej veci, v ktorej som získal milosť – konkrétne v tom, že som dokázal vziať Boha za slovo a spoľahnúť sa naň.“
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“