Mnohokrát som o sebe počula, že pôsobím chladne. Osobne to však vnímam inak – som až príliš citlivá. Na druhej strane som známa svojou úprimnosťou, ktorá mi však často spôsobuje problémy. Pre mňa je úprimnosť hodnotou, ktorá má zmysel, aj keď môže bolieť. Vo verejnom priestore je však úprimnosť stále menej vítaná. Často prevláda lož a pretvárka.
Úprimnosť vo verejnom priestore
Hovoríme o demokracii, hlásame slobodu, ale v realite politiku čoraz viac ovládajú emócie. Racionálne a pragmatické myslenie ustupuje do úzadia, čo je pre mňa osobne ubíjajúce. Neustále analyzujem a vyhodnocujem, no keď svoje myšlienky vyslovím úprimne, stretávam sa s nepochopením. Prepáčte, ale takéto je moje myslenie.
Slovensko momentálne protestuje proti vláde Roberta Fica, no spoločnosť je rozdelená. V čase, keď je potrebné spájať sa, protesty organizuje iniciatíva „Mier Ukrajine“.
Som za mier na Ukrajine. Sama som tam strávila dva roky počas vojny, o ktorej sa na Slovensku takmer nehovorilo rokoch 2014 -2015. Ak však slovenské protesty majú byť o mieri na Ukrajine, mali by klásť jasné otázky. Napríklad: Čo Robert Fico počas svojej návštevy Ruska vyrokoval pre mier? Ak nič, mal by sa tam vrátiť a rokovať, kým mier nebude. Lebo o mieri rozprával celú predvolebnú kampaň.
Ak nám však ide o Slovensko, organizácia protestov by to mala jasne ukazovať – nie iba heslami, ale aj spôsobom, akým sú vedené. Inak sa nemožno čudovať, že sa hovorí o provokáciách. Verejné zhromaždenia nesú svoje riziká.
Myslieť si, že mier na Ukrajine môže nastať bez rozhovorov s Ruskom, je utópia. Alternatívou je už len intenzívny útok Ukrajiny na ruské územie, ktorý by Rusko vojensky porazil. Táto vojna trvá na ukrajinskom území od roku 2014 a zatiaľ nepriniesla mier. Naopak, zanechala za sebou tisíce detí bez otcov – ukrajinských aj ruských.
Zápas o Slovensko
Ak má byť cieľom protestov to, aby na Slovensku bol životný štandard taký, ako sa na člena Európskej únie patrí, musíme hľadať veci, ktoré nás spájajú. Ak nás vojna na Ukrajine rozdeľuje, zamerajme sa na naše vlastné problémy. Ak sú protesty občianske, nemali by na nich vystupovať politici – nielen v Bratislave, ale ani v iných mestách. A už vôbec by ich nemali organizovať zástupcovia politických strán. Zamerajme sa na to, čo Slovensko skutočne trápi.
Problémov máme dosť. Konsolidácia dvíha ceny, platy však nerastú. K lekárovi sa človek sotva dostane – a ak sú nedostatkovým tovarom, keď ste chorí, často ich neviete ani kontaktovať. Bežnou praxou je liečenie cez telefón alebo sms.
Robert Fico má novú taktiku. Keď sa opozícia spája v protestoch, vyťahuje hodnotové témy, ktoré ju rozdeľujú. Kresťanskí politici aj voliči čelia morálnej dileme – hlasovať so Smerom za hodnoty, ktorým veria, alebo byť proti? Týmto spôsobom Róbert Fico veľmi šikovne rozdeľuje nielen opozíciu, ale aj samotných kresťanských voličov. Dokážeme sa vôbec niekde zhodnúť?
Príbehy z reality
S chladnou hlavou sledujem rozhovory bežných ľudí. Napríklad o tom, ako chirurg, sediac večer s priateľmi pri vínku, dostane náhlu výzvu operovať. Je jedným z dvoch lekárov v širokom okolí, ktorí to dokážu. Ten druhý je na opačnom konci Slovenska. Má na výber? Nechať človeka zomrieť alebo opustiť priateľov a ísť zachraňovať život?
A potom sú tu ešte „banálnejšie“ problémy. V niektorých mestách už nielenže nemá kto liečiť, ale ani kto pochovávať.
Konzervatívna žena v liberálnom svete @MajČu
Foto: @Martin Črep