Existujú v podstate dve vnímania tohto pojmu. Jedno kvalitatívné – dosiahnutie určitého stupňa vývoja spoločnosti, v protiklade k barbarstvu a úrovni lovcov zberačov. Civilizácia ako postupné zdokonaľovanie ľudskej spoločnosti, ako stav zvyšovania deľby práce a komplexnosti sociálnej organizácie.
A potom druhé vnímanie, ktoré sa zameriava na sledovanie kultúrnej príslušnosti spoločností, ktoré dosiahli určitý typ komplexnosti popísaný v predchádzajúcom odseku.
Začnime nemeckým filozofom Oswaldom Spenglerom (vivabat 1880 -1936). Vo svojom diele Úpadok Západu Spengler podrobil kritike tradičné delenie dejín na starovek – stredovek – novovek a tvrdil, že by sme mali skúmať vysoké kultúry (Hochkulturen) ako zmysluplné jednotky dejín, a nie epochy. Vysoké kultúry majú podľa Spenglera jednotlivé fázy vývoja, podobne ako živé organizmy – svoj text sprevádza grafmi, ktoré ukazujú porovnania v oblasti filozofie, politiky a umenia a poukazujú na podobnosti v jednotlivých fázach. Podľa Spenglera, keď vysoká kultúra stratí svoje tvorivé impulzy, stáva sa „civilizáciou“. Pre Spenglera je „civilizácia“ potom už iba pasívnym, neproduktívnym obdobím, ktoré len udržiava dedičstvo vysokej kultúry. Preto by sme pri pohľade na Spenglerov model mali študovať vysoké kultúry, nie civilizácie, pretože tie v skutočnosti nerobia nič inovatívne, s výnimkou budovania impérií.
Anglický historik Arnold Joseph Toynbee (vivabat 1885-1975) je známy predovšetkým svojim magnum opus , 12-zväzkovým dielom A Study of History. používa termín „civilizácia“ na označenie zmysluplnej jednotky historického štúdia (intelligible field of historical study). Kritizuje parochializmus francúzskych historikov, ktorí sa snažia písať dejiny Francúzska, akoby to bola trvalá vec. Spýta sa teda – čo sú hlavné udalosti/procesy, ktoré potrebujeme pochopiť, aby sme rozumeli nejakej krajine? V Anglicku napríklad takými boli priemyselná revolúcia, vznik parlamentnej demokracie, koloniálna expanzia, reformácia , renesancia, feudálny systém, obrana pred Vikingami a pokrstenie anglosaských kmeňov. Každý z týchto procesov je porovnateľný aj s ďalšími krajinami , napríklad s Holandskom či Francúzskom. Takéto skupiny krajín spájajú spoločné procesy a má zmysel porovnávať napríklad reformáciu v Anglicku, Francúzsku či Škótsku, podobne ako koloniálnu expanziu Angličanov, Francúzov či Holanďanov. Tak vlastne prichádza ku konceptu civilizácii, hoci má tendenciu používať pojmy „civilizácia“ a „spoločnosť“ ako synonymá.
Americký historik Carroll Quigley (vivabat 1910-1977) je autor pomerne prehľadného diela Evolution of Civilisations. Pre neho je civilizáciou produktívna spoločnosť, s písmom a mestským životom. Ako príklad si zobral Kanadu, kde hovorí, že na to, aby sme vlastne pochopili jej fungovanie, protrebujeme pochopiť pojmy ako voľby, protestant, železnice a podobne, pričom žiadne z nich nie sú pôvodom kanadské, a používajú sa aj mimo samotnej Kanady. Pre Quigleyho je počet civilizácii na diskusiu. Zároveň pripúšťa v niektorých regiónoch, napríklad Číne opakovanie celého civilizačného cyklu.
O civilizáciach teoretizoval aj český sociológ Jaroslav Krejčí (vivabat 1916-2014), ktorý svoje dielo zhrnul v titule Postižitelné proudy dějin. Je nasledovníkom (hoci nie nekritickým) Toynbeeho prúdu, pričom za základnú otázku, ktorú berie ako klasifikačné kritérium, berie otázku paradigmy ľudské údelu, teda aké je miesto človeka vo svete a na čo sa má zamerať. Krejčí používa ako synonym aj slovné spojenie socio-kultúrna formácia.
Tému zrážky civilizácii z politologického hľadiska spopularizoval americký politológ Samuel Phillips Huntington (vivabat 1927-2008), v diele The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order, v ktorom polemizoval s eufóriou po konci studenej vojne a predpovedaného konca dejín. Pre neho je civilizácia najvyššou možnou kultúrnou kategóriou okrem samotného ľudstva, pričom jeho chápanie civilizácii prekonáva politické či jazykové rozdelenie, a omnoho viac sa prekrýva s rozdelením náboženským. O tom, že tento typ rozdelenia má zmysel, nás presvedčí aj stránka Objective Lists, ktorá pomocou porovnania konkrétnych ukazovateľov rozdelila svet na 9 kultúrnych regiónov.
Za zmienku stojí ešte historik a YouTuber Rudyard Lynch, známy svojím kanálom WhatIfaltHist, v ktorom odporúčam jeho sériu videí o jednotlivých civilizáciach. Napríklad Latinskú Ameriku považuje za samostatnú civilizáciu, keďže má nejaké vlastné prvky. Nepodarí sa ju pochopiť čisto na základe známych charakteristík západnej civilizácie.
Spengler ako jediný z týchto autorov používa pojem civilizácia, aby ním označil už neproduktívnu časť cyklu vyšších kultúr. V porovnaní s ostatnými tiež používa veľmi špecifické názvoslovie na označenie jednotlivých civilizácii. Pre zrozumiteľnosť sa preto budem držať názvoslovia ostatných autorov.
Pochopenie toho, čo sú civilizácie a ako fungujú má zmysel aj pre nás, tu a teraz. Ako malá krajina v srdci Európy, v čase kedy naša civilizácia prežíva hlbokú krízu by sme jej mali porozumieť, aby sme vedeli kde sme, čo nás čaká a čo s tým vieme spraviť
(Obrázok: Pieter Bruegel Starší: Babylonská veža, zdroj: WikimediaCommons)