Tento článok je v istom zhrnutím myšlienok z knižky ¿QUE ES EL CARLISMO? v ktorej Francisco Elías de Tejada y Spinola, Rafael Gambra Ciudad a Francisco Puy Muñoz spísali základne princípy tohto ideového smeru. Hoci som španielčinu na škole nemal, na porozumenie diela som si vystačil so znalosťou frnacúzštiny a angličtiny, a iba niektoré pasáže som potreboval hodiť do prekladača. Svedčí to predovšetkým o jasnosti a zrozumiteľnosti diela.
Tradícia, to sú nahromadené dejiny, ktoré vyplývajú z ekológie, ktorá ich definovala. Ako povedal Enrique Gil Robles, tradícia je kontinuitou toho istého života . Keď sa rodíme, tak sa nerodíme nahí a abstraktne, ale s vlastnosťami, ktoré nám odovzdali naši rodičia a vychádzajú z kultúry a tradície. Ako poznamenáva Juan Donoso Cortés Národy bez tradície sa volajú divosi.
Tradícia, to nie je celé dielo našich predkov, ktoré sa v neporušenej podobe odovzdáva našim potomkom. Naopak, chce to rozlišovanie: čo z toho diela sa dostane do výberu, ktorý našim potomkom odovzdávame a ktoré diela zaniknú spolu s ich tvorcami. Ako píše Víctor Pradera Tradícia, to nie je celá minulosť: to je minulosť, ktorá spĺňa základné zásady ľudského života vo vzťahu, v abstraktnom uvažovaní. Inými slovami, je to minulosť, ktorá prežije a bude mať tú česť stať sa budúcnosťou.
Tradícia, to sú živé dejiny, ku ktorým každám generácia pridá nejaké vylepšenie. To čo nám odovzdali naši predkovia nebude do písmena tým istým, čo my odovzdáme našim potomkom, ale pridáme k tomu výber z najlepších plodov činnosti našej generácie a tak máme všetci príležitosť zanechať stopu v bohatej tradícii, ktorú odovzdáme našim potomkom.
Tradicionalizmus vychádza z hlbokého uznania dejinnej reality a kresťanského chápania človeka – človek, ktorý sa rodí do pozemského sveta, ale jeho konečný cieľ je nebeská spása. Nie je tu kvôli konzumu potravy či drsnej evolučnej súťaži, ale aby sa spolupodieľal na stvoriteľskom Božom diele.
Tradicionalizmus ostro kontrastuje s liberalizmom aj totalitarizmom.
Pre liberalizmus je človek abstraktný jednotlivec sám osebe, nositeľ abstraktnej slobody, číslo v sčítaní a volič. Z tohto pohľadu je spoločnosť iba agregát jednotlivcov a ignoruje pritom sociálnu realitu. Vychádza z optimistického pohľadu na človeka, ktorého logickým vyústením bude anarchia. Odmieta ľudské dejiny a pretvára ju na základe merateľných prírodných vied
Pre totalitarizmus vidí človeka ako súčiastku vo veľkom celku, dôraz kladie na štát a byrokratický aparát, pričom podozrieva človeka zo zneužitia každého náznaku slobody. Ruší slobodu, aby nastolil rovnosť. Týmto prístupom tiež popiera sociálnu realitu a vytvára zotročenú masu pred všemocným štátom. Vychádza z pesimistického pohľadu na človeka jeho konečným stavom je tyrania. Ničí ľudské dejiny tým, že slobodného jednotlivca ktorý ich tvorí degraduje na zameniteľného člena úľa či termitiska.
Tradicionalizmus uznáva človeka ako spoločenskú bytosť (zoon politikon), ktorý je zasaden do konkrétnej reality. Chráni konkrétne slobody (fueros) a sociálnu pluralitu. Uznáva jednak ontologickú rovnosť ľudí, ako aj ich etickú nerovnosť ako podnet, aby rástli k cnosti. Z pohľľadu tradicionalizmu stojí pred nami konkrétny človek z mäsa a kostí: otec, manžel, robotník, gazda, obyvateľ župy či mesta…Uznáva pritom spoločnosť ako realitu. Jeho pohľad na človeka je realistický – chápe človeka ako dobrého so sklonom k hriechu. Tradicionalizmus uznáva dejiny v plnosti ich výsledkov.
Zdroj: https://www.carlismo.es/librosElectronicos/queeselcarlismo.pdf
Pozri aj: