Myslím, že hlavnou úlohou pre pro-life a pro-rodinné hnutie je, aby sme o témach, ktorým sa venujeme, hovorili pravdu. Keď niekde zaznieva lož, napríklad, že nenarodené dieťa je možné zabiť, aby sme my povedali, že to nie je pravda. Pretože všetci ľudia sú si rovní, každý má mať rovnaké práva, každý má byť chránený.
Skúsim prejsť niektorými dôležitými témami.
Začal som ochranou života. Určite je dôležité zrušiť nespravodlivý potratový zákon, pretože ten odoberá nenarodené deti o právo na život. Určite je dôležité venovať sa téme umelého oplodnenia, pri ktorom zomiera viac detí ako pri umelom potrate. Je dôležité venovať sa téme eutanázie, pretože sa nám postupne mení verejná mienka. Tém, ktorým sa treba venovať, je viacero.
Ďalšia veľká téma je manželstvo. Myslím si, že LGBT hnutie robí jednu veľmi šikovnú vec, že začne porovnávať zväzky osôb rovnakého pohlavia s manželstvom. Toto treba odmietnuť.
LGBT organizácie majú zoznam niekoľko desiatok zákonov, pri ktorých poukazujú na rozdiel medzi právami manželov a nezosobašených homopartnerstiev. Odpoveď na to je: chvála Bohu, presne takto to má byť! Bodaj by tých rozdielov bolo ešte viac.
Čo sa týka podpory rodiny, často sa zamieňa rodinná politika so sociálnou politikou. Zvýši sa nejaká dávka a považuje sa to za rodinnú politiku. Ide však o dve rozdielne veci.
Rodinná politika je investícia do toho, aby fungovali vzťahy, aby fungovala rodina, a keď to zlyhá, potom nastupuje sociálna politika. Čiže cieľom rodinnej a sociálnej politiky je niečo iné. Cieľom rodinnej politiky je, aby sa ľudia sobášili, pokiaľ možno v dostatočne mladom veku, aby manželstvá zotrvali, aby sa do nich rodilo čo najviac detí. Čiže otázkami, ktorým by sme sa v rodinnej politike mali venovať, sú tie, ako zvýšiť sobášnosť, ako zvýšiť pôrodnosť, ako bojovať proti rozvodom. Takéto ciele si má dávať rodinná politika.
V téme gendru je, myslím, veľmi dôležité hovoriť pravdu o biológii, a síce, že byť mužom a ženou je biologická realita. Pohlavie sa nedá zmeniť. Ak má byť prípustná úradná zmena pohlavia, tak len za predpokladu, že doteraz bol zapísaný nesprávny údaj o pohlaví, čo sa preukáže genetickým testom. V takom prípade by sa malo dať pohlavie zmeniť.
Na Západe sú rozšírené, ale už aj u nás sa robia rôzne operácie a používajú hormóny opačného pohlavia, kedy sa tvárime, že z toho človeka robíme akože opačné pohlavie. Toto by sa nemalo vôbec dať, pretože to ubližuje tomu človeku. Zvlášť to platí pri deťoch.
A napokon by som sa dotkol rodičovských práv. Odpichnem sa od aktuálnej novely, ktorú presadil minister Drucker, podľa ktorej majú byť školy ideologicky a nábožensky neutrálne. Škola by nemala byť nábožensky neutrálna. Ja očakávam od školy, že bude formovať deti v kresťanskom duchu. A nielen cirkevná škola, je aj množstvo súkromných škôl, ktoré to robia. A mali by takými zostať.
A takisto si nemyslím, že škola má byť neutrálna vo vzťahu k ideológiám. Keď sa budú žiaci učiť o komunizme, fašizme, LGBT ideológii, gender ideológii a podobne, tak tá škola má byť schopná zaujať jednoznačný odmietavý postoj.
A ako vidím úlohu politikov v tom celom?
Doteraz som hovoril o cieľoch pro-life a pro-rodinného hnutia. No myslím si, že politici sú integrálnou súčasťou tohto hnutia a mali by tieto veci presadzovať v politike. Často majú príležitosť o týchto témach rozprávať, tak by v prvom rade mali o týchto témach rozprávať pravdivo. Ich špecifickou úlohou je tieto veci presadzovať a hľadať aj kroky, ktoré k tomu povedú, teda hľadať aj čiastkové zlepšenia. Ale myslím si, že vždy by mali mať na pamäti tieto pravdivé veci a hovoriť o témach spôsobom, že ich nespochybnia. Naopak, ľudia by mali vidieť, že im ide o tieto pravdy, a že ich chcú verne presadzovať v politike.
Patrik Daniška
Patrik Daniška je ženatý, má štyri deti, žije v Rovinke pri Bratislave. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, pôsobí v oblasti advokácie. Bol zakladajúcim členom občianskeho združenia Fórum života, je zakladateľom a predsedom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku.