Dedinský futbal bol a často stále je súčasťou kultúrneho života obcí. Prináša do komunity nedeľný program, súperenie, výnimočné situácie a neodmysliteľné čaro.
Iskrenie na ihrisku aj mimo neho zažil nejeden klub. O utekajúcich rozhodcoch cez kukuričné pole, či opúšťanie šatní cez okno by vedeli arbitri rozprávať. Tieto príbehy síce patria skôr minulosti, ale sú súčasťou atraktívnej futbalovej dedinskej histórie.
Za každým futbalovým klubom v obci stoja nadšenci a milovníci tohto športu. Dovolím si označiť ich aj pojmom fanatici. Veď uvážte: títo ľudia vo svojom voľnom čase, na úkor rodiny pripravujú ihrisko, šatne, perú dresy, zabezpečujú administratívu, starajú sa o usporiadateľskú službu, často naháňajú hráčov, aby nastúpili na zápas v plnom počte a aj s náhradníkmi na lavičke.
Peniaze v tom nie sú. Pretože nie sú v športe na Slovensku ako takom. A keďže chýbajú na celoslovenskej úrovni, na ten dedinský sa musia nájsť v rozpočte samosprávy a vo vrecku sponzorov. Ľudia, ktorí zabezpečujú dedinský futbal sú ozaj milovníkmi tohto športu. Dobrovoľníci, ktorí z mála robia šport na dedine.
Poďme ale k veci. Namiesto toho, aby sme podporovali športové aktivity na obciach, nachádzali zdroje na ich financovanie, robili šport atraktívnym pre deti a mládež hádžeme dedinskému futbalu polená pod nohy. Konkrétne Slovenský futbalový zväz. To je tá organizácia, ktorej by malo záležať na rozvoji futbalu na všetkých úrovniach. Zatiaľ sa však správa ako vyberač poplatkov. A to nie hocijakých. Poplatkov, ktoré postupne likvidujú dedinský futbal.
Každý zápas potrebuje rozhodcu. Jedného hlavného, dvoch čiarových a delegáta. Zhodneme sa na tom, že takáto zostava by mala zabezpečiť regulárnosť zápasu a čo najspravodlivejšie rozhodovanie. Za svoju rozhodcovskú činnosť si zaslúžia odmenu. Tú vypláca domáci klub. Vždy to tak bolo. Pred časom SFZ zaviedol okrem odmeny aj úhradu odvodov. V praxi to znamenalo, že sa rozhodca stal drahou záležitosťou. Kým pred pár rokmi ste sa tešili, že na zápas prišli traja arbitri, teraz s obavami sledujete koľkí na váš domáci zápas prídu. Pre peniaze. Jeden domáci zápas s tromi rozhodcami a jedným delegátom stojí domáci klub napr. v 7. lige 230 eur. V jednej sezóne pri účasti 13-tich klubov odohrá klub dvanásť domácich zápasov. Suma sumárum 2760 €. Aby som bola férová, tak spomeniem, že kluby neplatia rozhodcov na žiacke zápasy. Tie financuje Slovenský futbalový zväz. A dáva aj dotáciu na žiakov. V našom prípade je to 600 € vo forme kreditov, ktoré sa dajú použiť len na nákup v e-shope futbalnetu. SFZ si však vezme omnoho viac.
Všetky futbalové kluby na Slovensku používajú ISSF (Informačný systém Slovenského futbalu). Jeho cieľom pri jeho zavedení bolo zredukovať byrokraciu, zefektívniť komunikáciu medzi klubmi aj zväzom. Obsahuje hráčské kontá a cez ISSF sa riešia prestupy aj hosťovania. Každý klub v akejkoľvek malej obci, v horách aj dolinách potrebuje počítač, internet a zdatného ISSF manažéra (to je ten človek, ktorý má na starosti dedinský futbal. Vyzerá rôzne: od mladého nadšenca až po dôchodcu, ktorý sa s týmto systémom trápi, prípadne má syna, synovca, dcéru, či vnučku, ktorá to spravuje). Mesačný poplatok za ISSF bol od júla zvýšený z 2 € na 4 €. Smiešne? Zdá sa. Ročne 48 €. A keď bojujete o každé euro, tento poplatok vás hnevá. V tomto roku pribudol aj poplatok za správu osobného konta. Mesačne je to 0,50 centov na hráča. Opäť trápne? Tak počítajme. Platí sa za žiakov, dorastencov a A mužstvo. Len pre vysvetlenie, ak chcete hrať už spomínanú 7. ligu musíte mať dve žiacke kategórie. Pri 40 hráčoch (kluby majú aj 100, nikdy neviete kto bude môcť nastúpiť na zápas, či nebude pracovne v zahraničí, nežení sa, či nekrstí dieťa) to činí 21 €/mesačne. Ešte tu máme členské poplatky: za žiaka zaplatí klub na sezónu 7€ a za dospelého 10 €. Štartovný poplatok na súťažný ročník pre 7. ligu je 105 €.
Babka k babce budú kapce. Euro k euru a dedinský futbal je na kolenách.
Klub v 7. lige zaplatí Slovenskému futbalovému zväzu na poplatkoch 3500 €. Takto vyzerá podpora športu na Slovensku. Funkcionári majú plné ústa dôležitosti starať sa o mládež, motivovať deti k futbalu. Ale tie deti potrebujú vidieť aj vzory. A tie sú nielen v Messim, Mbappém, Ronaldovi, či talentovanom Yamalovi, ale aj v tom Robovi, Palimu či Janovi, ktorí hrajú za ich dedinský klub a strieľajú góly susednej obci. Potrebujú túžbu, že po žiakoch a doraste budú raz reprezentovať svoju obec. Či sa im to podarí, je veľmi otázne. Samosprávy postupne prestávajú zvládať financovať futbal v dedine. V našej obci poskytujeme futbalovému klubu dotáciu 7600 € a polovica z toho ide Slovenskému futbalovému zväzu. Tá druhá polovica sa použije na dopravu na zápasy, nákup lôpt, občerstvenia, dresov atď. Na nič iné už neostáva. Na to, aby ste kúpili žiakom dresy hľadáte sponzora, chcete ich vziať do kina, či na výlet? Hľadáte sponzora. Chcete kúpiť nové bránky? Materiál kúpite a dobrí ľudia pozvárajú. Potrebujete striešku pre kameramana? Otec hrajúceho žiaka poskytne materiál a postaví. Peniaze od samospráv, sponzorov a nadšencov držia dedinský futbal na nohách. Na kolená ich paradoxne zráža inštitúcia, ktorá by ich činnosť a snahu mala podporovať.
Ľudia, ktorí sa starajú o futbal v obci, trénujú žiakov, dorastencov, A mužstvo a robia prvé aj posledné, aby sa futbal hral, vynaložia polovicu peňazí na poplatky odvedené SFZ. Tieto financie by sa na dedinských trávnikoch použili omnoho efektívnejšie. Poslúžili by na rozvoj športu. Teraz postupne, ale isto dedinský futbal pochovávajú.
Gabriela Viazanková