Keď premýšľam nad tým, ako najlepšie reprezentovať jednotlivé odtiene konzervativizmu pripodobnil by som to k trojuholníku – značke „Daj prednosť v jazde“. Kým väčšina konzervatívcov sa myšlienkovo nachádza niekde v rámci bielej plochy značky „Daj prednosť v jazde“, má zmysel si uvedomiť tri pozície, ktoré najdeme v jednotlivých uhloch – podobne ako grafik keď definuje farby cez RGB paletu je mu jasné ako vyzerajú krajné pozície toho trojuholníka – červená, zelená a modrá, hoci väčšina farieb , ktoré používa, sú nejakou ich vzájomnou kombináciou.
V spodnom vrchole trojuholníka je pozícia liberálneho alebo občianskeho konzervativizmu. Na Slovensku nastavenie tejto pozície dobre reprezentuje ideové nastavenie bývalej SDKÚ-DS a možno strán typu Sieť, Za ľudí alebo expremiér Heger. Pozorný čitateľ by určite vedel doplniť mená ďalších aktívnych politikov. Určite existuje pomerne veľa dôvodov pre ktoré má zmysel voliť tento typ politikov – môžu tam mať kvalitných ekonómov, byť zárukou vhodnej geopolitickej orientácie alebo mať jednoducho charizmatického lídra a pripravené reformy, ale záruku spoločenského konzervativizmu u nich hľadať netreba. V tejto pozícii pôsobia ako niekoľkokrát prevarené čajové vrecúško a ich bezmocnosť vystihol Vladimír Palko v diele Levy prichádzajú. Častejšie možno týchto liberálnych konzervatívcov vnímať skôr ako liberálov v konzervatívnom odtieni.
Do ľavého horného vrchola trojuholníka treba umiestniť národných konzervatívcov, resp. národno-kresťanských konzervatívcov. Úmyselne som túto pozíciu umiestnil doľava, keďže národná a národniarska politika veci rada robí plošne, etatisticky.
Významných celoeurópskych predstaviteľov tohto myšlienkového prúdu bolo počuť v Bruseli na konferencii NatCon – medzi nimi Viktor Orbán, Mateusz Morawiecki, Éric Zemmour alebo Nigel Farage, z intelektuálov napríklad Douglas Murray, alebo krátko na to na Conservative Political Action Conference v Budapešti.
V Slovenskej politickej kultúre sa k tomuto vrcholu trojuholníka snaží priblížiť viacero strán, ktoré sa hlásia ku kombinácii „národného, kresťanského a sociálneho“ piliera. Žiaľ, zo Slovenska ani jednej z týchto konferencii nebol žiaden spíker, ktorého by pozvali vystúpiť s príhovorom. Značí to dve veci – časť našich „národnokresťanských“ politikov nemá hlbšie intelektuálne zázemie a toto im slúži ako fasáda. A časť konzervatívnych politikov sa celkovo obáva kresťanskej a zároveň národniarskej politiky, aby ich náhodou liberáli nenazvali neoľudákmi. Zároveň, netreba zabúdať, že národnokresťanský volič chce počuť rázne slová a tvrdšie interakcie, čo je kontrast oproti mäkkým interakciám časti konzervatívnej politiky na Slovensku.
Napokon v pravom hornom vrchole nášho trojuholníka sa nachádza integralistické poňatie konzervativizmu, ktoré vychádza z toho, že vo verejnom živote je potrebné vychádzať z celého Desatora, teda aj prvých troch prikázaní, čo predstavuje z pohľadu Scotta Hahna otázku spravodlivosti. Integralistický prístup zároveň vychádza z prirodzeného práva a veľmi dôsledného aplikovania princípu subsidiarity – aby sa rozhodovanie necentralizovalo v hlavnom meste či Bruseli, ale ideálne čo najbližšie k predmetnej otázke.
No dobre, a čo táto geometria konzervativizmu môže znamenať pre konzervatívne hnutie v spoločnosti? Primárne dve pozorovania, jedno vo vzťahu k iným názorovým prúdom a druhé k voličom.
Vo vzťahu k liberálom či socialistom má pre konzervatívcov možno väčší zmysel komunikovať ako svoju primárnu pozíciu tú, ktorá bude niekde na hornej hrane. Pri obrusovaní hrán sa nakoniec dohodne plus mínus pri spodnom, občianskom alebo liberálnokonzervatívnom vrchole nášho trojuholníka. Veď iné svetonázorové bloky – napríklad progresívci – prichádzajú na stôl s neriedenou verziou ich programu.
A zároveň, pokiaľ počujeme o snahe zjednotiť konzervatívne prostredie, resp. budovať „veľký konzervatívny dom“ znamená to, že okrem ťažiska trojuholníka a jeho spodného vrcholu bude tento „veľký konzervatívny dom“ v plnosti reprezentovať aj tých, ktorí majú bližšie ostatným dvom vrcholom značky „Daj prednosť v jazde“… aby to nemuseli byť neustále národno-kresťanskí a integralistickí konzervatívci ktorí tak dlho tú prednosť v jazde dávali, že sa k prechodu cez križovatku ani len nedostanú…