V 24. kapitole evanjelia podľa Matúša Ježiš vo svojej vízii budúcnosti sveta hovorí: „…a pretože sa rozmnožila neprávosť, v mnohých vychladla láska.“ Keď si podrobne čítame celý tento text, s bázňou vnímame, ako je to podobné situácii dnešného nášho sveta. Ježiš však nechce strašiť, chce povzbudiť k „vytrvaniu až do konca“, čo prinesie spásu, „blíži sa vaše vykúpenie, pozdvihnite hlavy.“
Nejde nám o analýzu toho, čo sa okolo nás negatívneho deje. Správy z ktorejkoľvek časti sveta vnímame predovšetkým ako prúd bolesti, ktoré vývoj situácie vo svete prináša miliónom ľudí. Snažíme sa na to odpovedať pokornou prosbou k Bohu Otcovi a k Bohu Spasiteľovi, k Bohu – Láske. Veď vieme, že Boží zámer pre ľudské dejiny bol a je iný! Aby deti jedného Otca sa cítili a správali ako bratia a sestry.
Ježiš, keď prišiel medzi nás na svet, vyhlásil, že neprišiel svet odsúdiť, ale zachrániť. A svojim Evanjeliom ponúkol účinný liek na zabrzdenie rastu neprávostí a na liečbu vychladnutej lásky. Jeho nové prikázanie „…aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás ja miloval…“ v sile osobného Ježišovho príkladu je účinným liekom na pokazené medziľudské vzťahy aj v našej postmodernej fáze života ľudskej rodiny.
Ako na to?
Je tu Cirkev, ktorá sa snaží niesť posolstvo evanjelia do všetkých častí sveta a do rôznych spoločenských vrstiev v každom národe. Sú tu rôzne kresťanské cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Sú tu hnutia a komunity, ktoré radikálne žijú evanjelium a odovzdávajú skúsenosť, že Ježišova láska mení aj ľudí, aj niektoré spoločenské štruktúry. Lenže keby od nás závisela záchrana sveta, od nášho akokoľvek úprimného úsilia, nenastane obrat k lepšiemu možno ani za sto rokov….
Ako priamo zapojiť Božiu stvoriteľskú moc a tvorivosť k náprave zahniezdených zlých vzťahov a mravov medzi ľuďmi našej doby podľa pôvodnej Božej vízie?
Ježiš nám daroval veľké prisľúbenie, počúvajme ho! „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Perla evanjelia, vzájomná láska, prináša teda Ježiša priamo na bitevné pole nášho úsilia o lepšie medziľudské vzťahy: v rodinách, na pracoviskách, v školách, v politike, v medzinárodných vzťahoch, vo vede, v umení …všade tam, kde žijú Božie deti. Je množstvo skúseností po celom svete, že Ježiš toto prisľúbenie plní! Že vznikajú malé bunky bratských vzťahov po celom svete. Že ich je zatiaľ málo vidieť? Že nekričia do TV či v agentúrnych správach? Ale sú tu, aby živili v ľuďoch nádej, že Boží Duch sa vznáša i nad vodami techniky, komercie, i nad štruktúrami moci a pozýva k spolupráci všetkých ľudí dobrej vôle. On je protagonista všetkých dobrých iniciatív, je treba ho počúvať a tvorivo realizovať jeho inšpirácie…
A kto to urobí?
No predsa kresťania, veď ich Ježiš posiela do prvej línie, aby išli „…až na kraj zeme“ Spája ich nádherné puto krstu, ktorý nás napája na Ježišovu oživujúcu miazgu. Ale kresťania spojení v bratskej jednote, nie kresťania roztrúsení do oddelených, sebestačných zoskupení, ktoré sa vzájomne „nepotrebujú“! Azda táto doba je najmocnejšou výzvou pre kresťanov, aby Ježišovu výzvu a modlitbu za jednotu jeho učeníkov brali nesmierne vážne. Aby svet uveril, že Otec poslal svojho Syna na záchranu sveta a že tu záchranu Otec a Syn vo vzájomnej jednote Svätého Ducha uskutoční.
Tento Boží liek, jednota kresťanov vo viere a láske, v ktorej je prítomný sám Ježiš podľa svojho božsky veľkorysého prisľúbenia, je obrovskou nádejou pre ľudstvo, že vízia a túžba po bratstve medzi ľuďmi, ktorí uverili Bohu, je reálna.