V našom rozhovore s p. Františkom Mikloškom odznela aj téma kresťanského prístupu k homosexuálom a osobne sa ma dotkol rozsah bolesti, ktorý nepochybne mnohí homosexuáli v kresťanskom prostredí aj mimo neho zažívajú. Aj preto si myslím, že by sme sa tejto téme mali venovať viac. No a kde je lepšie začať ako pri vnímaní homosexuálneho správania v období raného kresťanstva a pri listoch sv. Pavla, v ktorých apoštol takéto správanie odsudzuje.

V románe Achilla Tatia Leucippe a Clitophón z 2. storočia nášho letopočtu hlavná postava Clitophón diskutuje so svojím známym Menelaom o tom, či je lepšie milovať ženy alebo chlapcov. No a tu Menelaos racionálne vysvetľuje jeho preferenciu pre chlapcov, pretože podľa neho je rýchlo vyprchajúca krása vzrušujúcejšia a zároveň neprispôsobilosť tela a správania pre sexuálny vzťah u mladého muža vyvoláva väčšiu vášeň.

Čiže nehovoríme o argumentácii, že ja som sa tak narodil, respektíve že každý človek má svoje vlastné a súkromné sexuálne preferencie. Tu hovoríme o normálnej a vecnej diskusii, v ktorej sa snaží jeden muž druhého presvedčiť, že jeho preferencia je univerzálne lepšia.

Keď si rozložíme antickú argumentáciu na drobné, príťažlivosť medzi mužom a ženou je považovaná za prirodzenejšiu a dlhotrvajúcejšiu. Láska muža k chlapcovi je zase vnímaná ako „vyšší level“, niečo pre náročnejších a sofistikovanejších ľudí. To súhlasí aj s Platónovým vychvaľovaním pederastrie ako dokonalejšej forme lásky vhodnejšej pre filozofov.

Zoberme si Suetonia a jeho opis cisára Claudia. Tam uvádza vetu: „Bol nestriedmy vo svojej vášni pre ženy, ale od mužov bol slobodný.“ Čiže akoby sa automaticky predpokladalo, že keď je niektorý muž nadpriemerne sexuálne aktívny so ženami, tak bude sexuálne aktívny aj s mužmi.

Čo sa týka rímskych cisárov, tak zvyčajne, keď sa nejedná o mužov žijúcich usporiadaným rodinným životom, alebo ich spomínajú ako sexuálne aktívnych s oboma pohlaviami, prípadne spomínajú iba mužských milencov.

Tým chcem povedať, že výskyt homosexuálneho správania je disproporčne veľký, a zároveň že takéto správanie bolo zvyčajne spojené s neviazaným sexuálnym životom, ale aj megalomániou, krutosťou, alebo s inými hriechmi.

Inak povedané, v starovekom Ríme nebolo homosexuálne správanie vnímané ako sexuálna orientácia, ale ako súčasť extrémnej virility a ako potešenie pre väčšinu mužov.

Do tejto situácie vstupuje sv. Pavol svojím Listom Rimanom, kde 27. verš 1. kapitoly znie: „A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“

Z dnešného pohľadu to môžeme vnímať ako explicitné odsúdenie homosexuality. Nie je to však také jednoduché, pretože sv. Pavol nemal a ani nemohol mať na mysli sexuálnu orientáciu v dnešnom zmysle slova, ale vyššie spomínanú sexuálnu otvorenosť voči rovnakému pohlaviu.

To ale znamená, že tento verš sa netýka homosexuálov (v dnešnom ponímaní), ale heterosexuálov (v dnešnom ponímaní) a bisexuálov (v dnešnom ponímaní). Takže by niekto mohol argumentovať, že ak niekto „nezanechá“ prirodzený styk so ženou, pretože k tomuto styku sa nemohol dopracovať a nadväzuje romantický vzťah s osobou rovnakého pohlavia, pretože inak mu to nefunguje, tak tento človek nie je odsúdený týmto veršom.

Preto ak by sme sa chceli priblížiť k vnímaniu sv. Pavla, môžeme rozdeliť homosexuálov na dve skupiny. Na tých, ktorí by mohli mať vzťah aj so ženou a na tých, ktorí by so ženou mať vzťah nevedeli. Pri prvej skupine by sme sa vedeli so sv. Pavlom stotožniť úplne, ale tá druhá skupina je niečo, s čím sv. Pavol nemohol rátať, teda sa nachádzame na neprebádanom území.

V tomto momente by som chcel tento článok postupne uzavrieť. Chcel by som však povedať, že je v záujme všetkých otvárať túto tému, bez ohľadu na to, ako to bude bolestivé. Na konci tejto diskusie budeme podľa mňa stáť pred rozhodnutím buď zmeniť naše vnímanie Pavlových listov, alebo zmeniť naše vnímanie homosexuality.

Leucippe a Clitophon kniha II. 37-38

Suetonius: Dvanásť cisárov, Claudius, 33. kapitola

Kyle Harper: From Shame to Sin: The Christian Transformation of Sexual Morality in Late Antiquity