Každý člen, členka akejkoľvek spoločnosti máme potrebu a aj právo poznať informácie o štruktúre a smerovaní spoločnosti, v ktorej žijeme. Je to sebazáchovná potreba každého človeka, inak by sa cítil stratený a bez pomoci. Mať prístup k takým informáciám je uznaním dôstojnosti človeka. Sú aj informácie typu: kam smeruje náš, a teda aj môj, spoločenský systém, čo nás brzdí v rozvoji a čo ohrozuje našu budúcnosť. Sú užitočné pre komunikáciu s ostatnými členmi a členkami spoločnosti. Toto bohatstvo informácií buduje kohéziu, súdržnosť každej spoločnosti.
V ostatných desaťročiach sa v západnej kultúre nesmierne rozmnožila individualizácia, pluralita pohľadov ľudí na vnútorné aj externé informácie, čo súvisí so spôsobom života blahobytnej spoločnosti. Pre ľudí, ktorí si chcú urobiť vlastný názor na na rôzne javy v spoločnosti, to môže byť mätúca skutočnosť. A najmä prebohatá ponuka informácií môže ľudí rozdeľovať, a za konkrétnych politických okolností aj polarizovať. Tu je poslanie novinárov šíriť pravdivé informácie pre každú spoločnosť veľmi cenné.
V období covidu boli informácie prepotrebné, lebo pluralita osobných pohľadov bola až desivá. Podobne aj v čase vojenskej ruskej agresie proti Ukrajine a vo Svätej zemi sú dezinformácie priam cieľavedomým nástrojom vedenia vojny….
Zdanlivo nový jav, informácie konšpiračného charakteru, sú tiež veľkou brzdou súdržnosti spoločnosti. Asi väčšina z nás má s tým osobné skúsenosti aj vo svojom blízkom okolí…
Čo robiť, aby akékoľvek ľudské poznatky slúžili dorozumievaniu ľudí a obohacovaniu pohľadu na svet a spoločnosť. Aby sa nestali nástrojom útokov a rozdelenia?
Potrebujeme dialóg na každej úrovni spoločnosti, ktorý by dokázal aspoň minimalizovať nebezpečné odstredivé názorové prúdy.
Už samotný pojem dialóg vyjadruje jeho podstatu: dve strany rozhovoru, dva či viaceré pohľady na svet okolo, načúvanie a reč o témach spoločného záujmu…
Pápež František vo svojej encyklike FRATELLI TUTTI o bratstve a sociálnom priateľstve[1] veľmi vyzýva k dialogickej mentalite a zdôvodňuje jej potrebu.
Uvediem niekoľko jeho cenných myšlienok z kapitoly Dialóg a sociálne priateľstvo:
“ Medzi egoistickou ľahostajnosťou a násilným protestom je vždy možná alternatíva – dialóg…. Otvorený a rešpektujúci dialóg, v ktorom by sme sa usilovali hľadať syntézu, nás posúva ďalej…. Myslime na to, že rozdiely sú kreatívne, vytvárajú napätie a v uvoľnení napätia spočíva pokrok ľudstva…
V opravdivom duchu dialógu je živená schopnosť pochopiť význam toho, čo druhý hovorí alebo robí, aj keď to nemôžem prijať ako vlastné presvedčenie. Len takto je možné, aby sme boli úprimní, neskrývali svoju vieru a neprestávali hľadať styčné body a predovšetkým pracovali a spoločne sa usilovali…
Siete ľudskej komunikácie dosiahli neslýchaný rozmach. Najmä internet môže ponúknuť väčšie možnosti stretnutia a solidarity medzi všetkými, je to Boží dar. Je však nevyhnutné si ustavične overovať, či aktuálne formy komunikácie nás účinne vedú k veľkorysejšiemu stretnutiu, k úprimnému hľadaniu plnej pravdy, k službe, k blízkosti voči druhým, k úsiliu budovať spoločné dobro.“ /ss. 106-109 cit. diela/.
Srdečne pozývame k dialógu v našich malých prostrediach. Overme si pravdivosť tu uvedených myšlienok. Je to rozhodne náročné, ale aj dobrodružné!
Ing. Terézia Lenczová,
[1] Pápež František: Enyklika Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve, rok 2020, Spolok Svätého Vojtecha, Edícia Pápežské dokumenty č. 110, ISBN 978-80-8161-449-1