Zoberme si ideálny stav dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí žijú v pevnom a vernom vzájomnom zväzku, napríklad manželstve, túžiac priviesť na svet deti, keď sa dozvedia, že žena je tehotná. Aká radosť a podpora toto tehotenstvo sprevádza. A teraz si zoberme situáciu, keď sa o svojej tehotnosti dozvie žena, ktorá v nijakom pevnom a vernom vzťahu nie je. Možno preto, že ju jej partner v minulosti týral a musela od neho i s deťmi odísť a teraz ostala tehotná s mužom, s ktorým v nijakom vzťahu nie je a daný muž o pevnejšie partnerstvo ani nemá záujem. Je jasné, že prežívanie svojej tehotnosti oboch žien bude podstatne odlišné. Čo prvej žene ani nenapadne, s tým musí možno druhá žena intenzívne bojovať – možnosť rozhodnúť sa pre interrupciu. Prijať a vychovávať dieťa nie je prijať a vychovávať napríklad psíka, a to aj ten pes si vyžaduje starostlivosť, pozornosť, výcvik, a aby sme sa mu čo to venovali. Kontrast pri porovnaní týchto dvoch tehotenstiev je očividný, avšak život v našom svete vie priniesť ešte aj oveľa väčšie kontrasty a ešte náročnejšie životné situácie.
Rozprával som sa mnohými ľuďmi, ktorí boli proti potratom, ale aj s tými, ktorí boli za potraty, vrátane medicínskej obce. Pro-life tábor sa snaží poukázať na to, že počaté dieťa má právo žiť, pričom hovorí, že hranicou práva ženy na voľbu nakladania so svojim telom, za ktorú sa už nesmie ísť, je právo počatého dieťaťa na život. Pro-choice skupiny zase do popredia kladú to, že žena má právo rozhodovať o svojej tehotnosti a jej právo voľby je nad právom počatého dieťaťa na život, pričom argumentujú dobrom ženy, tak ako ho vidia zo svojho pohľadu.
Súčasná slovenská legislatíva za presne stanovených podmienok umožňuje výkon interrupcie, teda tehotnej žene dáva právo na rozhodnutie sa o svojej tehotnosti, a teda aj o pokračovaní, resp. ukončení života počatého dieťa. Ohľadom interrupcií by však každý z nás mal mať vedomosť minimálne o nasledujúcich skutočnostiach, aby sa vedel na interrupcie pozrieť pravdivo a poznal aj ich príčiny a následky:
- Život človeka vzniká počatím, teda splynutím ženskej a mužskej pohlavnej bunky. Hoci sa náš vek z logických dôvodov počíta od narodenia, deň 1 nášho života, je deň nášho počatia.
- Počas tehotenstva ženy, už od samotného počatia dieťaťa, je tehotná žena tou, v ktorej lone žije nový človek – počaté dieťa.
- Život počatého dieťaťa je až do jeho narodenia absolútne závislý na tehotnej žene – jeho matke.
- Interrupcia je na strane ženy ukončením jej tehotnosti, na strane počatého dieťaťa však ukončením jeho života pred narodením.
- Interrupciu môže žena, jej partner, resp. aj ich najbližšie okolie považovať za „riešenie“ neželanej tehotnosti, ale faktom ostáva, že daná žena z dôvodu interrupcie prežíva negatívne pocity a podstupuje pre jej telo invazívny medicínsky zákrok v celkovej anestézii, resp. pri abortívnej tabletke (nie je dosiaľ schválená na území SR) nepríjemný medikamentózny účinok. Pre počaté dieťa v akejkoľvek vývojovej fáze interrupcia znamená smrť.
- Interrupciou ide potenciál života počatého dieťaťa do biologického odpadu.
- Po interrupcii žena môže prežívať silné negatívne emócie, pocit viny, resp. iné negatívne psychologické reakcie známe ako postaboritívny syndróm, ktoré môžu ovplyvniť jej ďalší život.
- Žena je tou, ktorá to má, z dôvodu jej prirodzenej danosti nosiť v sebe počaté dieťa, priviesť ho na svet a byť jeho matkou, oveľa ťažie ako muž. Úloha ženy v reprodukčnej oblasti je krásna, ušľachtilá a hodná úcty i podpory, ale aj náročná, obzvlášť v situáciách, kedy je tehotenstvo neželané.
- Neviazaná sexualita má svoje následky, pričom jedným z nich môže byť aj neželaná tehotnosť ženy.
- K interrupciám v podstatnej miere dochádza z dôvodu faktorov, ktoré spočívajú na strane mužov.
Napríklad, ak je na ženu zo strany jej partnera pozerané, nie z pohľadu dôstojnosti jej osoby a jej dlhodobého dobra, ale len z pohľadu mužových aktuálnych sexuálnych túžob. Teda žena je pre muža nie milovanou osobou, ale predmetom, či prostriedkom uspokojenia.
Iným príkladom je, ak sa žena počas jej tehotnosti ocitne sama a partner, ktorý s ňou dieťa splodil, za tehotnosť ženy a život ich počatého dieťaťa nechce prijať zodpovednosť. Výsledok je neraz taký, že muž žene zaplatí náklady za interrupciu, mysliac si, že „problém“ je vyriešený a zdravotný stav ženy a jej psychické prežívanie ho viac nemusí zaujímať, resp. zaujíma sa o ne len naoko.
Skoro všetky „mužské faktory interrupcií“ majú spoločného menovateľa, ktorým je nezodpovednosť mužov a odmietnutie niesť zodpovednosť, a to za svoje konanie, za tehotnosť ženy a jej podporu v tehotenstve, ako i za život počatého dieťaťa.
Každý by si mal však uvedomiť jedno, interrupcia je definitívne „riešenie“ a život, ktorý sa v žene začal, sa interrupciou predčasne umelo skončí. Pohľadom tohto abortovaného dieťaťa v matkinom lone môžeme spolu s ním, nie s cieľom manipulácie, ale zvýraznenia pro-life argumentácie, o jeho potencionálnej budúcnosti poeticky vysloviť:
Čo sa nestalo?
Nestalo sa, že som sa nadýchol,
a ani to sa nestalo, že som prvýkrát zaplakal.
Nestalo sa, že ma moja mama držala v náručí,
a ani to sa nestalo, že som prvýkrát ochutnal jej materské mlieko.
Nestalo sa, že ma otec spolu s mamou odniesli z pôrodnice,
a ani to sa nestalo, že som spočinul v ich rukách.
Nestalo sa, že moji rodičia kvôli mne prebdeli mnohé noci,
a ani to sa nestalo, že som im svojim plačom pridal pár šedín na ich hlavách.
Nestalo sa, že by ma boli navštíviť príbuzní či priatelia rodičov,
a ani to sa nestalo, že by mi niekto priniesol nejakú hračku, sladkosť či oblečenie.
Nie, nikdy som nespoznal svojich starých rodičov,
a ani to sa nestalo, že by mi mama kúpila moje prvé škôlkarské papuče, tiež som ich nikdy nezodral.
Nie, nikdy som sa nenaučil čítať,
a ani to sa nestalo, že by som priviedol do zúfalstva pár mojich učiteľov.
Nie, nikdy som neabsolvoval učňovku, maturitu, a nikdy som nedostal nijaký diplom,
a ani to sa nestalo, že by som sa zaľúbil, hoc aj len čisto, platonicky.
Nestalo sa, že by sa niekto na mňa usmial, vlastne: čo je to úsmev?
Nestalo sa, že by som sa zranil alebo ochorel a niekto by sa trápil či vyzdraviem,
a ani to sa nestalo, že by som pre niekoho či niečo plakal.
Nestalo sa, že by som žialil nad smrťou môjho oca a mamy,
a ani to sa nestalo, že by som musel spoznať bolesť srdca.
Nestalo sa vlastne nič v mojom živote, lebo som nedostal šancu, a vlastne: čo je to šanca?
Viem len, že je to niečo, čo som ja nedostal. Prečo?
Stalo sa, že v tvojej mysli vyrástla temná hora strachu a nenašiel sa nik, kto by ti povedal, prejdeme cez tú horu spolu, ale to sa nestalo.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“.