Asi ťažko by bolo spochybniť, že spoločenská situácia sa v poslednom období vo viacerých smeroch výrazne zhoršuje. Jednu z podstatných úloh v tom zohráva skutočnosť, že sa nám vytráca základné spojivo, ktoré robí spoločnosť funkčnou – a to vzájomná dôvera. Mizne dôvera voči inštitúciám, politikom, autoritám, ale aj napríklad voči obchodníkom, lekárom, novinárom, či dokonca kňazom. Nutným predpokladom fungovania spoločnosti ale je, aby jednotlivci mohli do interakcie s ostatnými vstupovať s predpokladom, že osoba, či inštitúcia s ktorou vstupujú do interakcie im nechce zle. Alebo inými slovami – ak veľká časť ľudí žije v presvedčení, že obchodník ich chce oklamať, že regulačný úrad sleduje profit skrytého sponzora, že lekárovi ide o zvýšenie obratov spriaznenej farmaceutickej firmy, novinárovi o zmanipulovanie čitateľa, kazateľovi o vlastný pohodlný život, zamestnávateľovi ide o to ako zamestnanca zodrať a naopak zamestnancovi o to ako sa uliať atď. – potom je len otázkou času, kedy spoločnosť prestane plniť svoje funkcie a rozpadne sa. Skutočný problém je, ak takáto všeobecná nedôvera je oprávnená a založená na reálnych skúsenostiach. Čo s tým? Dajú sa spraviť minimálne dve veci:

Po prvé – začať od seba. Už v 18. storočí v diele Moral Sentiments popísal Adam Smith (považovaný za zakladateľa modernej ekonómie) teóriu, že ľudia očakávajú od iných také správanie, aké majú oni sami – alebo teda slovami nášho slovenského porekadla: „podľa seba súdim teba“. Otázku „Môžem dôverovať ostatným?“ je treba otočiť na „Môžu ostatní dôverovať mne?“. Ak som úradník, lekár, kňaz, učiteľ, vedec, novinár, politik, … ak som čímkoľvek, môžu mi ostatní dôverovať, že si plním svoje zodpovednosti úprimne v súlade so svojim svedomím a komunikáciu s ostatnými zakladám na pravde? Okrem toho, že takéto vnímanie ovplyvní moje vlastné očakávania od druhých, môžeme tým skutočne zvýšiť mieru dôvery v spoločnosti.

Po druhé – vnášať do všeobecného povedomia pojem „spoločné dobro“. Súčasná doba je smädná po pripomenutí,  že existuje aj niečo ako „spoločné dobro“. Pritom ide o ustálený, dlhodobo existujúci a dobre popísaný pojem. Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje „spoločné dobro“ ako súhrn podmienok spoločenského života, ktoré spoločenstvám a jednotlivcom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť, pričom spoločné dobro zahŕňa tri základné prvky: 1) rešpektovanie osoby, 2) sociálny blahobyt a rozvoj, 3) pokoj. Takýto koncept spoločného dobra je dostatočne všeobecný na to, aby bol prijateľný pre každého – či už veriaceho, alebo neveriaceho človeka a môže byť liekom na neduhy dnešného sveta.

Už len z tejto krátkej „ochutnávky“ konceptu spoločného dobra je vidno, že zahŕňa všetky dôležité oblasti spoločenského života a možno sa o ňom baviť z rôznych pohľadov. O spoločnom dobre sa dá rozprávať z pohľadu ekonómie, práva, umenia, politiky, náboženstva atď. Aj o toto sa portál spolocnedobro.sk bude usilovať a ak Boh dá, prinesieme Vám sériu rozhovorov s ľuďmi z rôznych sfér spoločenského života a preberieme s nimi témy smerujúce k spoločnému dobru z ich pohľadu.