V mojom predchádzajúcom príspevku „Transgenderizmus podľa WHO“ som dospel k názoru, že ak aj Ministerstvo zdravotníctva zohľadní najnovšiu medzinárodnú revíziu klasifikácie chorôb ICD-11, nemá dôvod umožniť tzv. úradnú zmenu pohlavia, ani po chirurgickej, či hormonálnej intervencii. Totiž účelom tejto liečby je, aby sa telo osoby, ktorá pociťuje nesúlad medzi pociťovaným pohlavím – tzv. gender a pohlavím „prideleným“ pri narodení (sex), čo najviac a v maximálnej možnej miere zosúladilo s pociťovaným pohlavím. Z toho nijako nevyplýva, že ide o zmenu pohlavia (sex), ale len o prispôsobenie niektorých telesných znakov tak, aby sa vzhľad tzv. transrodovej osoby podobal výzoru osoby opačného pohlavia. V reálnom živote sa tak môže stať, že napríklad osoba výzorom žena, ktorá je podľa dokladov mužom, sa môže stretnúť s istými, celkom pochopiteľnými, ťažkosťami. O tom je nasledujúci fiktívny rozhovor:
Transgender ľudia majú problémy v bankách, na poštách, či na úradoch. Vyzerajú ako ženy, ale v dokladoch majú mužské pohlavie, alebo naopak, vyzerajú ako muži, ale v občianskom preukaze majú v kolónke pohlavie – žena.
• To je celkom pochopiteľné. Je predsa neprípustné sa vydávať za niekoho iného – za muža a pritom byť ženou a naopak. Ide v podstate o maskovanie, ktoré má prirodzený potenciál vyrábať problémy.
To nemyslíte vážne, že ide o maskovanie!
• Maskovanie je zatajovanie svojej identity, vydávanie sa za niekoho iného. Tak ako v divadle herec – osoba s konkrétnou identitou sa v divadelnej hre vydáva za inú identitu. Nezriedka muži hrajú ženy a opačne. Jednoducho viac či menej úspešne dokážu reálne vyzerať v očiach divákov ako niekto iný. To isté v podstate robia aj tí, ktorých voláte transgender ľudia.
Lenže oni nehrajú divadlo!
• Iste, neúčinkujú v konkrétnej divadelnej hre, ale de facto robia to isté, čo spomínaní herci. Nie je pravda, že odmietate aj chirurgické zmeny pri tzv. zmene pohlavia? To znamená, že z muža robí ženu, a naopak, len oblečenie, účes a zmena správania sa. Presne to, s čím vám pomôžu maskéri, garderobieri, vlásenkári a režisér v divadle.
Je podľa vás v poriadku fyzické mrzačenie?!
• Nie je. Ale rovnako je nesprávne, keby herec nútil divákov, aby považovali jeho zmenenú identitu za úplne reálnu.
Ale oni sa naozaj cítia byť ako niekto iný!
• Jednoducho je neprípustné v ľudskej spoločnosti meniť svoju identitu. Možno si spomínate ako istý Holanďan Emile Ratelband sa snažil o to, aby mu v dokladoch prepísali vek, pretože sa cítil o 20 rokov mladší. Myslíte si, že pochodil? No nepochodil! Pritom vek nie je až tak kritický ako pohlavie. To je dané predovšetkým biologicky a je ním poznačená každá bunka nášho tela. A toto je nemožné zmeniť. Pohlavie definuje rolu v plodení a výchove potomstva. Preto pokusy o tzv. tranzíciu môžu byť len na úrovni maskovania. Ak spoločnosť bude brať vážne masky, spôsobí to rozvrat a chaos.
Takže reálne problémy týchto ľudí netreba brať vážne!?
• Myslíte si, že transgender ľudia už nebudú mať problémy na úradoch, keď im zmenia pohlavie v dokladoch? Biologický muž si nevezme „masku“, príde na úrad a preukáže sa dokladom, v ktorom bude označený ako žena.
Na to sú doklady, aby úradník vedel, kto pred ním stojí.
• Takže ak stretnem niekoho na chodníku, mám a priori predpokladať, že je to bezpohlavná bytosť, kým mi neukáže doklady? A čo ak sa cíti ako nebinárny, alebo ako pes, mačka, krokodíl… nemám sa báť že na mňa zaútočí? Veď taký krokodíl to má v prirodzenosti.
Vy prirovnávate transgender ľudí k zvieratám?!
• Vôbec nie! Chcem len poukázať na to, že nesúlad objektívnej reality – biologickej identity s myslením a cítením je patologický. Mal by byť objektom pozornosti lekárov. A tak ako žiadny človek trpiaci nejakou chorobou nemôže byť ignorovaný, tak ani tí, ktorých nazývate transgender ľudia.
Ale odborníci vravia, že sa toto nedá liečiť. A navyše, to podľa WHO nie je ani choroba.
• Ťažko možno označiť za zdravého človeka, ktorý trpí tým, že sa cíti byť väzňom v „nesprávnom“ tele. Dokonca požaduje lekársku intervenciu a špeciálne zaobchádzanie od spoločnosti.
Je podľa vás chorým ten, čo podstúpi plastickú operáciu nosa z estetických dôvodov?
• Takže sa stotožňujete s tým, že v prípade tzv. zmeny pohlavia prostredníctvom chirurgického zákroku ide len o maskovanie? Nik neabsolvuje chirurgický zákrok len tak. Účelom plastickej operácie je korekcia nejakého hendikepu, ktorým osoba trpí do takej miery, že je ochotná podstúpiť riziká lekárskeho zákroku. Nie je, vari, podľa vašich odborníkov utrpenie kritériom choroby?
Ale predsa sú aj takí, ktorí lekársku intervenciu nepožadujú.
• Ale dožadujú sa, aby ich okolie považovalo za osoby s úplne inou identitou. Pritom byť mužom alebo ženou nie je banalita, ale je to podstatná zložka identity každého človeka. To, že sa dožadujú jej zmeny v očiach spoločnosti nesvedčí o tom, že im to nespôsobuje žiadne utrpenie. Preto si nemyslím, že existuje dôvod to považovať za zdravý stav. Okrem toho neexistujú dôkazy, že sa týmto ľuďom nedá účinne pomôcť.
Týmto ľuďom by celkom účinne pomohlo, aby ich okolie, ba celá spoločnosť, považovala za príslušníka opačného pohlavia, a to bez ohľadu na to, či podstúpia chirurgickú, resp. hormonálnu liečbu alebo sú spokojní s tým, ako vyzerajú.
• Na základe čoho by som mal na toho druhého hľadieť ako na osobu opačného pohlavia? Keď vidím muža, budem sa k nemu správať ako k mužovi. Ak uvidím ženu, tak túto osobu budem považovať za ženu. Nechcite odo mňa, aby som sa každého, koho stretnem pýtal, kým sa cíti byť!
To znamená, že ak uvidíte niekoho, kto vyzerá ako žena a pritom je biologicky mužom, budete sa k nemu správať ako k žene?
• U neznámej osoby nemám ako zistiť, že je to muž.
Tým chcete povedať, že keby ste túto osobu poznali, nesprávali by ste sa k nej ako k žene?
• Rovnako ako by som nechcel, aby sa niektorý z mojich synov na túto osobu pozerali ako na ženu, o ktorú by mohli mať, ako nezadaní, záujem.
Mal by byť s tým nejaký problém?
• Normálny muž by nechcel mať vzťah so ženou, ktorá je vlastne mužom. Vy áno? Ja teda nie!
A keby sa do tejto osoby veľmi zaľúbil?
• Neviem si predstaviť, že by u normálneho chlapa táto zaľúbenosť vydržala čo i len o sekundu dlhšie po tom, čo by sa dozvedel pravdu. Ale viem si predstaviť to rozhorčenie, čo by to u neho vyvolalo. Myslím si, že niektorí by sa s takou „ženou“ vysporiadali ako chlap s chlapom.
Ale aj títo ľudia majú právo na lásku!
• Chcel by som vidieť taký zákon, ktorý by nútil normálneho muža zostať vo vzťahu s takouto „ženou“, resp. osobou, ktorou sa cíti byť podvedený!
Nerešpektovanie pociťovanej identity transgender osôb vrátane sťaženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti je proti ľudským právam.
• Neexistuje základné ľudské právo na zmenu pohlavia.
Ak existuje právo na zdravotnú starostlivosť, potom existuje aj právo na zmenu pohlavia, pretože zákazy mieria proti liekom a chirurgickým zákrokom, ktoré pacientom pomáhajú s prechodom od pohlavia prideleného pri narodení k pohlaviu sociálnemu, ktoré zodpovedá ich identite.
• Nemôže byť základným ľudským právom niečo, čo nie je vykonateľné. Pohlavie sa nateraz nedá zmeniť. Znamenalo by to pretvoriť každú bunku v tele človeka a doslova prekonfigurovať jeho mozog a zmeniť mnoho telesných orgánov. Dokonca aj zmena veku zo 70 na 50 by bola reálnejšia.
Ale my hovoríme o sociálnom pohlaví – genderi.
• Vy predsa hovoríte o „prechode od pohlavia prideleného pri narodení k pohlaviu sociálnemu“. Predsa pri narodení sa neprideľuje žiadne pohlavie sťaby generátorom náhodných čísel. Jednoducho my sa už rodíme s určitým pohlavím, pretože ho máme od počatia! Pohlavie je bazálna súčasť identity človeka. Človek existuje, buď ako muž alebo ako žena. Ako také je pohlavie určené našou biológiou a vy následne hovoríte o jeho zmene na sociálne. Logika hovorí, že ak niečo zmeníte na niečo iné, potom to pôvodné už neexistuje. A teda ak máte zmeniť biologické pohlavie tak to nemôžete urobiť na iné ako na biologické pohlavie. Ak biologického muža zmeníte na ženu, potom už nebude biologicky mužom?
My nemeníme biologické pohlavie! Iba sociálne. Ak hovorím o prideľovaní pohlavia pri narodení, myslím tým, že automaticky sa pri narodení prideľuje sociálne pohlavie biologickému, pretože ešte nepoznáme vôľu dieťaťa. Tá transgender žena bude biologicky mužom, ale gender bude mať ženský.
• Čo je to vaše sociálne pohlavie?
Je to genderová identita, ktorá označuje vlastnú identifikáciu človeka k maskulinite, feminite, rôznej kombinácii oboch alebo k žiadnemu z uvedených genderov. Vo všeobecnosti udáva to, do akej miery sa jedinec cíti byť mužom, ženou či nebinárny.
• Kým biologické pohlavie hovorí o tom, kým človek objektívne je, to tzv. sociálne predstavuje to, čím sa cíti byť. Teda je to subjektívny obraz seba v jeho mysli. Ten je buď v súlade so skutočnosťou, alebo v nesúlade so skutočnosťou. Aj keď pre jedinca sa môže to, čo má v hlave javiť ako skutočnosť, teda dokáže uveriť, že svet vyzerá tak ako si ho predstavuje, ale v skutočnosti pre jeho okolie je dôležité to, kým je objektívne. Vy aj keď ste muž si môžete o sebe myslieť, že ste žena alebo bezpohlavná bytosť, ale nemôžete chcieť, aby som ja vás považoval za ženu. Ten gender je len subjektívna predstava a preto objektívne tzv. sociálne pohlavie neexistuje. Keď vás po tisíc rokoch objaví archeológ označí vás za muža.
Myslíte si, že je nepodstatné, s akým pohlavím sa človek stotožní?
• Je podstatné akurát to, či sa človek stotožní so svojim biologickým pohlavím. Pretože ak tomu tak nie je, taký človek potrebuje pomoc.
Je, podľa vás, odsúdený žiť ako väzeň v cudzom tele.
• To telo je predsa jeho! Tak ako si nemôžete robiť nárok na to čo nie je vaše, musíte sa zmieriť aj s tým, kým ste. Kým, čo sa týka majetku, vás môže obmedzovať to, že nemáte toľko, koľko má ten druhý, ale v oblasti o ktorej hovoríme neviem si predstaviť, čo by vás mohlo obmedzovať. Pravda, pre niektorého muža môže byť obmedzujúce to, že nemôže porodiť, či nakojiť dieťa, ale v tom mu nepomôžete ani keď mu pridelíte sociálne pohlavie super ženy.
A čo ak tomu človeku môžete pomôcť tým, že urobíte všetko preto, aby ho jeho okolie vnímalo tak ako si to on želá?
• Napríklad tým, že takého muža zaradíte na štartovaciu čiaru so ženami, alebo mu umožnite sa sprchovať so ženami, alebo so ženami zdieľať aj keď nie jednu celu, tak aspoň jednu hotelovú izbu? Alebo priložíte dieťa práve narodené inej žene k jeho prsníku, namiesto prsníka, z ktorého dokáže sať materské mlieko?
Mal som na mysli chirurgické operácie a hormonálne terapie, aby aj fyzicky vyzeral ako ten, kým sa cíti byť. Stačila by aj úradná zmena v dokladoch.
• A aby tak oklamal ľudí okolo seba…
Je to predovšetkým pomoc pre neho samého.
• Aby ste ho podporili v predstave, ktorá nie je de facto prejavom duševného zdravia. A navyše sa to nedá dosiahnuť bez toho, aby ste mu poškodili jeho fyzické zdravie. To je vám teda pomoc!
Je fyzicky zmrzačený muž ak nemá prsia? Alebo žena ak nemá penis?!
• Zabúdate, že to telo, ktorému amputujete prsníky, je stále telom ženy. Na tom nič nezmeníte aj keby zostala z neho len hlava. Teda objektívne je to telo ženy bez prsníkov, resp. telo muža bez penisu. Je to podľa vás zdravý stav?!
Je podľa vás správne nechať takéhoto človeka bez pomoci?
• Každému, kto trpí by sme mali poskytnúť pomoc. No nie je zvykom, aby si pacienti určovali ako majú byť liečení a ako má byť stanovená ich diagnóza. Rovnako nie je správne, aby medicína rezignovala na vedecké poznatky.
Ale experti WHO nepovažujú trangenderizmus za duševnú poruchu.
• Už sme sa o tom bavili, že to páni experti nezdôvodnili žiadnym objektívnym odborným argumentom, lež vyhoveli nátlaku LGBT aktivistov. Predsa postoje laikov, resp. samotných pacientov nemôžu lekárom diktovať, čo je a čo nie je diagnóza a ako tú nediagnózu majú liečiť. A čo až prídu s tým, že najlepšie by bolo, keby sme nepridelili žiadne sociálne pohlavie pri narodení? Zakážu rodičom používať kategórie dievča, chlapec, muž, žena?!
A je v poriadku ak niekoho vychovávame podľa jeho prideleného soc. pohlavia a pritom je to proti jeho vôli?!
• Pýtate sa svojho dieťaťa, keď ho dávate do jaslí, škôlky, školy…, či vôbec chce chodiť do týchto škôl? Pýtate sa novorodenca na to, aký materinský jazyk mu máte vštepovať od narodenia? Koľkože to percent ľudí trpí tzv. genderovou disforiou? 0,05%? Je zodpovedné, aby 99,95% detí neboli vychovávané v súlade s ich pohlavím? Je správne nevšímať si talent dieťaťa a nezohľadňovať ho pri výchove a vzdelávaní, pretože sa ešte nerozhodlo, že v budúcnosti bude chcieť tento talent rozvíjať?