Prácu policajtov si vážim. Moja osobná skúsenosť vo funkcii starostky vypovedá o ich profesionalite, snahe riešiť situáciu a zodpovedne pristúpiť k problému, ku ktorému boli zavolaní.

Vždy som pociťovala rešpekt k príslušníkom policajného zboru. Naše cesty sa stretli zvlášť pri riešení nepríjemných situácií v obci. Poškodenie majetku obce, susedské spory, ohlásené čierne skládky, narušené medziľudské vzťahy.

Mala som naivnú predstavu, že ich práca sa týka iba závažných vecí. Nie je to tak. Raz sa istej pani nepáčilo, že sused si chce postaviť rodinný dom na svojej parcele. Sused mal stavebné povolenie, dodržal všetko, čo mal, neporušoval zákon a napriek tomu pani zavolala policajnú hliadku. Policajti vec prešetrili a odišli. Po pár minútach boli späť, suseda totiž zavolala na číslo 112. A  po odchode policajtov to urobila opäť-tretíkrát. Suseda si totiž predstavovala riešenie jej problému inak. Napokon ju policajti upozornili, že na linku 112 môže volať niekto v núdzi s potrebou záchrany života a jej konanie môže byť vyhodnotené ako zneužívanie tejto linky.

Tento príklad je len ukážkou, čo je náplňou práce privolanej hliadky. Samozrejme sú tam aj stretnutia s násilníkmi, ľuďmi pod vplyvom alkoholu, s tými, čo opakovane kradnú, recidivistami. Všetko je to náplň ich práce a keď zavoláte 158 musia sa dostaviť. Nikdy neviete, kedy ide o volanie zachraňujúce zdravie, či život. Pracujú pod napätím a v konfrontácii.

Napriek náročnosti ich práce je prípad, ktorý sa udial v Košiciach neospravedlniteľný. Nikto nemá právo udierať človeka. A prizerať sa? Ak sa prizeráte, súhlasíte s násilím. To, že policajt pri úderoch použil špeciálnu rukavicu je len dôkaz, že sa to nestalo prvýkrát. Boli pripravení.

Frustrácia z toho, že opakovane kradnúcich ľudí  nemáte možnosti zákonne potrestať je obrovská. Ste privolaní situáciu riešiť, ale zákon Vám nedáva nástroj. Tak si ho vymyslíte. Strach z bitky. Dovolím si fantazírovať a nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem domnienku, že podobne riešia takéto situácie SBS služby v nákupných centrách s bezdomovcami a prichytenými zlodejmi.

Násilie nesmieme zľahčovať. Ospravedlňovať vôbec nie. Psychický tlak je v pozícii policajtov veľký. Nadčasy, frustrácia a kontakt s rôznymi spoločenskými živlami potrebujú kompenzovať. Je načase prijímať systémové riešenia a opatrenia, aby k takýmto incidentom nedochádzalo.

Dobitie človeka na smrť sa nedá ospravedlniť. Prizeranie tiež nie. Koketovanie s násilím posúva hranice a krok za krokom rúca zábrany. Dnes sme svedkami, ako sa z bitky stala vražda. Viac ako 20 rokov odpracovaných v policajnom zbore sa stratí a z policajta je násilník.

Gabriela Viazanková