Portál Spoločné dobro nedávno uverejnil zaujímavý článok Andreja Kolárika o limitoch spojenectva slovenských konzervatívcov a liberálov, ako aj reakciu na tento text od Jána Jánošíka. Rozhodne viac súhlasím s Kolárikovým pohľadom na vec. Slovenskí liberáli a progresívci naozaj volajú po aliancii s konzervatívcami iba preto, aby sme im dodali hlasy, ktoré im chýbajú na porážku Smeru. A aby sme potom podporili ich vládu. 

Ako slovenskí konzervatívci už máme v tejto téme s liberálmi historickú skúsenosť, z ktorej by sme sa mali poučiť. Lídrom opozície proti Mečiarovi v deväťdesiatych rokoch bolo KDH, vtedy ešte jasne konzervatívne. Liberálne elity a médiá urobili všetko preto, aby konzervatívneho Jána Čarnogurského vymenili na čele KDH za liberálnejšieho Mikuláša Dzurindu. Keď sa to na jeseň 1996 nepodarilo a Čarnogurský na sneme KDH Dzurindu porazil, prišli s projektom SDK – veľkej koalície konzervatívcov, liberálov, sociálnych demokratov aj zelených. Lídrom tejto koalície sa potom pod tlakom liberálov stal Mikuláš Dzurinda. 

Okamžite po vytvorení vlády Mikuláša Dzurindu, na jeseň 1998, sa zo strany liberálnych médií a elít stalo spojenectvo s konzervatívcami minulosťou. Akonáhle sa Mečiar a SNS už nezdali akútnym ohrozením, problémom sa stalo vtedy konzervatívne KDH. Ochrana života, odmietanie registrovaných partnerstiev, odmietanie bombardovania Juhoslávie, odmietavý vzťah k vojne v Iraku, to všetko vtedy KDH reprezentovalo a liberáli im dali riadne pocítiť, že je to podľa nich „fuj“, že sa to v ich dobrej spoločnosti nepatrí.

Dnes je to ešte horšie. Progresívno-liberálny mediálny mainstream si vyhradzuje právo schváliť, akí musíme my konzervatívci byť, aby sme ich mohli podporiť. Vyhradzujú si právo dávať podmienky, za akých sú nás ochotní akceptovať ako súčasť demokratického tábora, teda súčasť strany „Dobra“. Zjednodušene by sa tieto podmienky dali zhrnúť do pravidla „František Mikloško určite áno, Milan Majerský – ak sa osvedčí, Vladimír Palko rozhodne nie“. Progresívni liberáli pristupujú ku konzervatívcom z pozície morálnej prevahy, z pozície žalobcu aj sudcu, ktorí rozhodujú o tom, či je niekto hodný byť súčasťou ich „tábora“.

Som presvedčený, že ako konzervatívci musíme skončiť s mentalitou podvoľovania sa videniu sveta slovenských liberálnych progresívcov. Máme vlastnú predstavu o Slovensku a uchádzame sa o podporu slovenských občanov vo voľbách – nie o akceptáciu a požehnanie zo strany progresívno – liberálneho mainstreamu. Presadzujeme svoj vlastný program, nemáme sa čo doprosovať progresívcov a liberálov, aby uznali, že to v rámci demokracie môžeme robiť. Nenechajme sa kádrovať. Tvrdenie, že ak nesúhlasíme s progresívcami, tak podporujeme Smer, je manipuláciou a podvodom.

Rovnako však musíme prestať s podvoľovaním sa súčasnej vládnej koalícii. Ak si myslíme, že Martina Šimkovičová nie je dobrou ministerkou kultúry, povedzme to nahlas. Nebojme sa toho, že sa nás vládni predstavitelia kvôli tomu označia za podporovateľov PS a SaS. Aj to je iba podvod a manipulácia.

Je na nás, aby sme naše názory a program vedeli obhájiť a ustáť, a to pred slovenskými občanmi a nie pred progresívcami alebo Smerom. Nebojme sa otvorene povedať, že Slovensko si nemusí vyberať iba medzi týmito dvomi nezmieriteľnými tábormi. Nebojme sa povedať, že ani jeden z týchto táborov nie je riešením pre Slovensko. Naopak, ony sú problémom.

Smer a progresívci usilovne kopú krížom cez Slovensko Veľký slovenský politický zákop. Na rozdiel od Veľkého čínskeho múru, ktorý Číňania postavili na vlastnú ochranu pred barbarmi, slovenský politický zákop slovenským občanom iba škodí. Pomáha iba Smeru a PS vytvárať situáciu, akoby sa každý musel pridať na jednu z dvoch nezmieriteľných strán.

Je na nás slovenských konzervatívcoch, či sa podvolíme a budeme za vrchol našich predstáv o politike považovať falošnú dilemu, ku komu sa máme pridať. Takáto predstava o kresťanskej a konzervatívnej politike je mi cudzia. Buďme sebavedomí, predstavujme vlastnú víziu o Slovensku a získavajme pre ňu podporu. Vo voľbách rozhodujú občania svojim hlasom. Iba na nás záleží, či pre nich bude naša vízia atraktívnejšia, ako falošné dilemy PS a Smeru.

Milan Krajniak