Priznám sa, že nikde nezapadám. Medzi priateľmi a kolegami som vždy bola tá “slušná,” zatiaľ čo v kresťanskom prostredí často vnímam, že ma považujú za rebelku. Moje hodnoty však ostávajú nemenné – vždy som bola a budem konzervatívna. Otázka, ktorá ma trápi, je, či je chyba vo mne. Alebo to len odzrkadľuje, ako málo sa konzervatívci a liberáli snažia a nájsť spoločnú reč a zameriavajú sa iba na to, čo ich rozdeľuje. 

Pred pár rokmi som pôsobila v Bruseli ako lobistka pre mimovládne organizácie. Mala som možnosť stretávať odborníkov a expertov, ktorí pracovali na stratégiách pre globálne vzdelávanie a ľudskoprávne témy, s prepojením na projekty nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v rámci OSN. Z vlastnej skúsenosti viem, že na týchto stretnutiach bola len minimálna prítomnosť kresťanských organizácií, ktoré to často považovali za zbytočnosť.  Nanešťastie, mnohé kľúčové stratégie vznikali bez účasti konzervatívnych expertov, ktorí by boli schopní obhajovať konzervatívne hodnoty a mali by dostatočné zastúpenie. Dnes si už viaceré uvedomujú, že to bola chyba. Ale vtedy zvíťazila pohodlnosť, či finančná stabilita, ktorú iné organizácie nemali.

Práca na pozícii riaditeľky v UNICEFe mi poskytla cenný pohľad na mnohé dôležité oblasti. Videla  som. že aj UNICEF má mnohé výskumy, ktoré hovoria o tom, aká je dôležitá prítomnosť matky, aj otca v živote dieťaťa. Najmä v jeho rannom štádiu detstva. Aké je dôležité, aby sa s nimi  rodičia hrali.  Tieto témy sú mi osobne veľmi blízke, ale napriek tomu, že tieto princípy podporovali aj vedecké výskumy UNICEFu, bol pre mňa náročné podeliť sa o túto skúsenosť v kresťanských médiách, kde som bola odmietnutá. lebo pracujem pre tú “liberálnu” organizáciu.

Keď ma oslovil tím z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aby som sa pripojila k iniciatíve o ženách v OSN, bola to pre mňa česť.  Bola som hrdá, že môžem hovoriť o hodnotách, ktoré sú mi blízke , a zároveň stáť po boku žien, ktoré si vážim a obdivujem za ich prácu pre Slovensko.  Keď som však zdieľala video z tejto iniciatívy na sociálnych sieťach, moja kamarátka ma verejne skritizovala za to, že som spolupracovala so ženami, ktoré majú odlišné názory na otázky potratov. Bola to pre mňa tvrdá rana, aké náročné je hľadať porozumenia a akceptáciu medzi dvoma svetmi.

Nechodila som na cirkevnú základnú ani strednú školu a nebola som súčasťou kresťanských organizácií. Ako mladá som reprezentovala Slovensko v športe ako členka národného tímu v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní. Naučila som sa hovoriť o svojej viere iným spôsobom, než je bežné v konzervatívnom prostredí. Vieru som však nikdy neodkladala na vedľajšiu koľaj. Práve naopak – naučila som sa ju žiť každodenne, v dynamickom a liberálnom svete.

Nedávno  prechádzal jeden môj kamarát náročným obdobím. Napriek tomu, že sa považuje za liberála a dlhé roky si robil žarty z mojich konzervatívnych názorov,  zavolal mi s prosbou, či by som ho nesprevádzala do kostola. A to niekoľko dní po sebe. Po čase mi povedal niečo veľmi úprimné: „Vieš, mám veľa kamarátov z liberálneho prostredia, ale v najťažšom období stáli pri mne práve tí konzervatívni.“

Je smutné, že sa dnes tak často delíme na konzervatívcov a liberálov, keď na konci dňa všetci túžime po tom istom – byť milovaní a byť šťastní.

Mária Sliacka – správkyňa Nadácie Opora

Foto kredit: @Martin Črep