Európa demograficky vymiera. Progresivizmus, ktorý sa pomaly stáva oficiálnou ideológiou Európskej únie, k tomuto trendu trestuhodne prispieva. Potrat, teda zabitie nenarodeného dieťaťa, sa pretláča ako základné ľudské právo. Zabitie dožívajúceho človeka eutanáziou sa nazýva právom na dôstojnú smrť. Zelená politika, tzv. greendeal, je dôvodom pre ženy, aby odmietali tehotenstvo a priniesť do tohto „klimaticky ohrozeného sveta“ potomstvo. Pud sebazáchovy je niečo, čo má človek spolu so živočíchmi vo výbave ako základnú brzdu pre zachovanie svojho druhu. Európa, reprezentovaná politikou Európskej únie, ktorá bezprecedentne útočí na ľudský život, takto stráca pud sebazáchovy.

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, za ktorú tak radi progresívci pranierujú kresťansky zmýšľajúcich ľudí, však v skutočnosti nie je nič len náboženské, ani výsostným atribútom kresťanskej viery, ale len kultúrnym slovníkom vyjadrený spomínaný pud sebazáchovy. A či sa nám to páči, alebo nie, nenahradí ho ani liberálna azylová politika, povinné kvóty na migrantov, génové inžinierstvo či adopcie detí aj do rôzne definovaných partnerstiev. Ak to niekto tvrdí, klame.

Život je tajomstvo stvorenia, ktorého sme súčasťou a ako ľudský rod ho musíme akceptovať, chrániť a nie svojvoľne s ním narábať. Ako kresťan katolík za dar života denne ďakujem Bohu. Život, ako základnú hodnotu, som však prijal oveľa skôr, ako kresťanskú vieru, a to na schéme tzv. ontologickej závislosti, ako nám to vysvetľoval na filozofickej fakulte môj učiteľ ontológie. Sú tri vrstvy existencie – abiotická (neživá) sféra, na ňu nadväzuje biotická (živá) sféra, ktorej nadstavbou je socio-kultúrna sféra, vytváraná človekom. (Metafyzickú resp. duchovnú necháme teraz stranou). Dôležitý je fakt závislosti, ktorý v princípe hovorí o tom, že ak prestane existovať socio-kultúrna sféra, abiotická s biotickou existujú ďalej. Keď prestane existovať aj biotická, abiotická ostáva. Život, ako základný atribút biotickej sféry tak ako pilier vyrastá do svojej nadstavby a tvorí základ, okolo ktorého sa tvorí socio-kultúrna sféra. Ak zlikvidujeme základný pilier, stavba socio-kultúrnej sféry padá. To platí bez ohľadu na to, či si svoje proti životu obrátené ideológie progresívci, komunisti, fašisti, nacisti ako návnady budú prezentovať rôznymi slnečnými či hviezdnymi symbolmi či maľovať dúhovými farbičkami, ktoré však maskujú ich podstatu. Tých, čo ochraňujú život, práve zástancovia týchto proti-životných ideológií často nazývajú fanatikmi. Z pohľadu ochrany života, pudu sebazáchovy či diagramu ontologickej závislosti, je fanatizmom naopak práve podporovanie týchto ideológií a podpiľovanie si tak konára, na ktorom stojí akákoľvek civilizácia.

Je len dôkazom zdravej racionality kresťanskej viery, že život prezentuje ako najväčší a nedotknuteľný Boží dar. Je to totiž Pravda. Náboženská, vedecká, filozofická. Ak niekto dnes hovorí o kultúrno-etických vojnách medzi dvomi tábormi ľudí, nehovorí pravdu. Je len jedna kultúrno-etická vojna, ktorú tak vedie človek proti sebe a svojmu ľudskému druhu. A potom sú ľudia, ktorí si to uvedomujú alebo nie. A kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozložené, skončí. A preto pre štáty či nadnárodné inštitúcie, ako mocenské útvary socio-kultúrnej sféry, musí byť ochrana života základnou hodnotou.

Rovnako to platí aj pre socio-kultúrnu nadstavbou ďalšieho biotického faktu existencie, a to spôsobu, ako život človeka vzniká – medzi jedným mužom a jednou ženou. (nie, génové inžinierstvo bez parazitovania na biologickom materiále človeka ešte život nestvorilo) Preto je manželstvo jedného muža a jednej ženy hodné ochrany najvyšším zákonom, akým je ústava štátu a medzi formami spoločenstiev ľudí musí mať špeciálne miesto, výhody, podporu a malo by požívať špeciálnu ochranu štátu. Tu nejde o diskrimináciu či porušovanie ľudských či občianskych práv niekoho, kto rovnako ako ostatní platí dane, ako tento argument zvykne zaznievať z úst progresívcov v prospech registrovaných partnerstiev či manželstiev párov rovnakého pohlavia. Je to práve potenciál zväzku jedného muža a jednej ženy smerom k počatiu života, chránený vo zväzku manželstva, ktorý tak prispieva k zachovaniu ľudského rodu a teda celej civilizácie. Všetko ostatné zo socio-kultúrnej sféry, vrátanie platenia daní, bez tohto piliera nemôže a nebude existovať.

Kultúra je vraj na chvoste záujmu a nikoho nezaujíma. Zaiste. Ak si ju zamieňame za umenie, ako to u nás robíme ešte od čias komunizmu. V skutočnosti je kultúra základná hodnotová báza, ktorá prerastá do každej oblasti života človeka a spoločnosti, preto ontologicky hovoríme o socio-kultúrnej sfére, a ktorej základnou hodnotou musí byť ochrana života.

Peter Janků