Jedným z najzákladnejších predpokladov pre náš život je sloboda. Aj lásku, ktorá je alfou a omegou každého jedného z nás, je možné žiť len v slobode. To, že niekoho milujeme, znamená, že sme sa slobodne rozhodli pre dobro milovanej osoby. Najprv sa v našich životoch učíme slobodu prijímať a uniesť (napr. detstvo a dospievanie), a neskôr aj slobodu dávať (napr. rodičovstvo). Život v slobode nie je jednoduchý, lebo nás učí prevziať zodpovednosť za naše rozhodnutia. Prečo radi spomíname na detstvo? Nie je to práve pre bezstarostnosť detstva, spočívajúcu v tom, že síce sme vzhľadom na náš vek a mentálne kapacity nemohli žiť plnú slobodu, ale neniesli sme ani plnú mieru zodpovednosti a boli sme „pod krídlami našich rodičov“?  Sloboda nikdy nie je len o tom, že si robíme, čo chceme, ale aj o nesení následkov za svoje konanie. Pekne to vystihol apoštol Pavol: „‚Všetko smiem.‘ Ale nie všetko osoží. ‚Všetko smiem.‘ Ale ja sa ničím nedám zotročiť.“ (1Kor 6,12 SSV).

V slobode môžu vniknúť krásne veci. V slobode však môžeme spraviť aj hrozné chyby. Napriek tomu, že to v našej slobode skutočne môžeme riadne spackať, predsa sme dostali tento veľký dar. Niekedy nám nie je umožnené žiť slobodu navonok, napr. v nedemokratických režimoch, avšak nik nám nemôže zobrať našu vnútornú slobodu. Tú máme v rukách dovtedy, kým ju niekomu sami neodovzdáme. Mnohí ľudia sa aj v našom minulom režime rozhodli pre žitie vnútornej slobody, a túto slobodu nezlomili ani rôznorodé represálie, či už to bolo väzenie, neumožnenie ísť na vysokú školu, či iné zatvorenie „dverí“ k rôznorodým spoločenským dobrám.

Ohľadom slobody by som Vám chcel dať do popredia Ježišovo podobenstvo o Milosrdnom otcovi. Je tu popri iných silných veciach zachytené to, aký je Boh v oblasti poskytovania slobody. Boh je tu vyobrazený ako otec, ktorý dáva svojim dvom synom plnú slobodu, aj keď tým dočasne prichádza o prítomnosť mladšieho syna a trvalo o podstatnú časť svojho majetku, ktorý tomuto synovi dal. Nejdem ale predbiehať a tu je celý text podobenstva:

„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘  Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“ (Lk 15,12-32 SEB).

Otec z príbehu nebol nejaký senilný dedko, ale ako som uviedol, zobrazuje tu nášho vševediaceho Boha. Otec poznal svojho mladšieho syna. Musel vedieť,  či predpokladať, že keď mu dá vopred podiel na majetku, ktorý by patril tomuto synovi až po jeho smrti, môže to dopadnúť práve tak, ako to dopadlo. Predsa mu však umožnil žiť v slobode. Prečo? Podľa mňa preto, lebo si vedel predstaviť stratiť všetko iné, či dočasne prítomnosť svojho syna, či trvalo podstatnú časť svojho majetku, ale nechcel stratiť srdce svojho syna.  Bol to otec, ktorý sa radoval z návratu svojho syna. Otec, ktorý hneď navrátil synovi stratené postavenie. Otec, ktorý synovi nedal ani jednu výčitku. Otec, ktorý tohto svojho syna a svoje konanie voči nemu obhajoval pred druhým synom. Synom, ktorý si na rozdiel od svojho mladšieho brata nedokázal uvedomiť svoju slobodu, a to až do takej miery, že sám otec mu musel povedať to, že všetko čo má, je predsa tohto syna, veď otec im svoj majetok rozdelil pri odchode mladšieho syna.

Sloboda je od Boha. Boh je za našu slobodu a nie proti nej. On nie je puntičkár, ktorý chce dirigovať každý náš krok, ale Otec, ktorý nás miluje a raduje sa z každého nášho dobrého kroku, ktorý v slobode urobíme.  To, že sme povolaní pre slobodu nám hovorí aj apoštol Pavol: „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!“ (Gal 5,13 SSV), či na inom mieste apoštol Jakub: „Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!“ (Jak 2,12 SSV).

Ak sa ocitneme v situáciách, ktoré útočia na našu slobodu, nezabúdajme, že veci, ktoré sú od Pána, nám slobodu neberú: „Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2Kor 3,17 SSV). Sám Ježiš prišiel na náš svet preto, aby nám daroval viac slobody: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (Lk 4,18-19 SSV). Samozrejme, k uplatňovaniu našej slobody máme využívať múdrosť, ktorá nám hovorí o ovocí našich činov, za ktoré budeme niesť aj zodpovednosť.

Boh vie, že skutočne milovať ho môžeme len v slobode. V skutočnej slobode, ktorá nám umožňuje robiť aj chyby. Výstižne to vyjadril Mahátma Gándhí: „Sloboda je bezcenná, ak neznamená slobodu mýliť sa.“ To, že milovať môžeme len v slobode, platí aj pre každú inú lásku, či manželskú, či rodičovskú, či priateľskú. Láska bez slobody, je totiž otroctvom. 

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“