Úlohou liturgie je oslavovať Boha a zjednocovať Cirkev. Je to jeden z hlavných rozmerov života Kristovej Cirkvi. Liturgiou plní Ježišov príkaz „toto robte na moju pamiatku“. Toto je najvzácnejší poklad Cirkvi, keď Cirkev vedie akoby za ruku všetky svoje deti spoločne ako zhromaždenie, aby nás uviedla do tajomstva, ktoré nám zjavuje Božie Slovo a sviatostné znaky.

Z tejto logiky vychádzali aj konciloví otcovia Druhého Vatikánskeho koncilu /1962-1965/, keď  ako prvý koncilový dokument prijali Konštitúciu o posvätnej liturgii /4. decembra 1963/ v presvedčení, že úlohou Cirkvi na prvom mieste je oslava Boha a vedenie Božieho ľudu k aktívnej účasti na Božej oslave.

Pri realizácii liturgickej reformy  Koncil zdôraznil, že liturgia sa koná pod vedením biskupov v diecézach a realizuje sa cez ich pomocníkov, kňazov a diakonov vo farnostiach. Tam má prekvitať vedomie farskej spolupatričnosti, najmä pri spoločnom slávení nedeľnej svätej omše. Liturgická reforma II. Vatikánskeho koncilu priniesla najmä tieto dary: uplatnenie rodného jazyka pri bohoslužbách; rozšírenie priestoru laikov v aktívnej účasti na liturgických úkonoch, najmä pri slávení svätej omše; bohatšiu ponuku textov Božieho slova. Cieľom liturgickej reformy bolo, aby služby Božie a ostatné liturgické úkony boli naozaj živým prameňom duchovného života pre všetok Boží ľud.

Medzitým  prešlo už skoro 60 rokov. Cítime ešte stále vzácnosť daru liturgickej reformy, sme za ňu vďační? Prežívame vedome a aktívne jej jednotiacu silu? Rozumieme obsahu liturgie a jej symbolom, zameraným  na vyjadrenie Božieho tajomstva spásy človeka?

Celý liturgický život Cirkvi je zameraný na ohlasovanie diela spasenia Obetou svätej omše a sviatosťami. Slávením Eucharistie sa sprítomňuje smrť a zmŕtvychvstanie Krista a Cirkev ním zároveň ďakuje Bohu za tento nevýslovný dar. V slávení Eucharistie je Kristus sám prítomný, podľa jeho prisľúbení /najmä Mt 18,20/. Účasť na liturgii nás formuje, posväcuje.

V liturgii vrcholí mnohoraká činnosť Cirkvi a zároveň v nej pramení všetka jej sila. Aby sa docielila plná účinnosť liturgie je potrebné, aby veriaci prichádzali na liturgiu v patričnom duchovnom rozpoložení a spolupracovali s Božou milosťou. Aby mohli veriaci čerpať pravého kresťanského ducha zo slávenia liturgie, tomu majú duchovní pastieri venovať patričnú formáciu.

Pre pastierov osobitne platí, že liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou kňaza, ale slávením Cirkvi, ktorá je „sviatosťou jednoty“.

Liturgické symboly: gestá-pokľaknutie, státie; znamenie kríža; odevy; pohyby; svetlá; priestor; posvätné ticho; spoločná modlitba; spev. Ich sila dotvára účinnosť slova, dáva mu váhu.

Pápež František sa rozhodol podčiarknúť podstatný význam liturgie, jej spojivej  sily  pre súčasnú dobu.  Na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla 29. júna v roku 2022  vydal apoštolský list  O liturgickej formácii Božieho ľudu.  Ponúka v ňom niekoľko podnetov na zamyslenie sa nad krásou a pravdou kresťanského slávenia. Zdôrazňuje, že formácia Božieho ľudu k sláveniu liturgie je aktuálna aj dnes, ba najmä dnes. Lebo ide o osvojenie si  obsahu a o prežívanie liturgie na budovanie spoločenstva vo farnostiach a o prehĺbenie osobnej viery v Kristovo veľkonočné tajomstvo pre veriacich.

/tl/

Použité pramene:

Druhý Vatikánky koncil, Dokumenty I., Stanislav Polčin, Rím, 1968

Pápež František: O liturgickej formácii Božieho ľudu /Desiderio desideravi/, rok 2022

Radio Lumen:  diskusie kňazov liturgistov, Štefan Fábry, Peter Staroštík, rok 2022