Toto sú názvy dvoch hier zo žánru „grand strategy“ od tej istej firmy Paradox Interactive.
Hra Hearts of Iron IV je zasadená do kontextu obdobia svetových vojen a pozerá sa na štáty ako na biliardové gule, ktoré do seba narážajú. Štáty sú zaradené do ideologických blokov a ideológia je najdôležitejším znakom štátu. Táto hra predpokladá „realistický“ , čiže čisto mocenský pohľad na medzinárodné vzťahy. Štátna moc má úplnú vnútornú a vonkajšiu suverenitu, čiže nie je viazaná nijakou inou mocou vo vnútri štátu ani zo strany zahraničia. Skrátka, štátna moc si môže robiť úplne čo chce. Bez toho, aby sa musela komukoľvek zodpovedať.
Na druhej strane svet hry Crusader Kings III je zasadený do obdobia stredoveku. Hráč si vyberá úlohu šľachtica – či už nezávislého panovníka alebo vazala, ktorý je podriadený mocnejšiemu panovníkovi. Ani keď začneme hrať za najmocnejšieho panovníka, nemôžme si robiť úplne čo chceme, lebo proti takémuto vladárovi sa spoja jeho vlastní vazali a cirkevné autority ho môžu exkomunikovať. Panovník v hre Crusader Kings III tak vôbec nie je suverénny – musí sa jednak zodpovedať do vnútra svojim vlastným vazalom, zároveň je veľmi silno viazaný pravidlami svetového poriadku – nielen cirkevným autoritám, ale aj nutnosti dodržiavať spojenectvá a tiež uznávané hranice „de iure“.
Predmoderné usporiadanie štátov, ktoré sa museli zodpovedať dovnútra aj navonok, sa skončilo nástupom typu štátov s vestfálskou suverenitou dovnútra aj navonok. Skrátka víťazi tridsaťročnej vojny si vymohli, aby im do toho, čo si robia vo vlastných hraniciach, nikto „nekecal“. Vo Francúzsku po potlačení povstaní Frondy sa posilnila absolutistická moc panovníka do takej miery, že Ľudovít XIV mohol vyhlásiť „ L´État, c´est moi!“ (štát som ja).
Vychádzal pritom z doktríny „Božského práva kráľov“. Podľa nej je panovník Bohom pomazaný a zodpovedá sa iba Bohu. Tento pohľad bol veľmi rozšírený a podporovaný predovšetkým v protestantských krajinách, kde sa panovník stal zároveň aj hlavou cirkvi. Dodnes je britský panovník hlavou anglikánskej cirkvi. Slabinou tejto doktríny je, že nemá mechanizmus, ako vyriešiť problém zlého ( v najvšeobecnejšom zmysle slova) panovníka.
Doktrína „Božského práva kráľov“, v modernom slovníku neobmedzenej autority svetskej moci naráža na katolícky pohľad z viacerých strán.
V prvom rade už pri samotnom vzniku Izraelskej monarchie v Starom zákone sa stretávame zo situáciou, kedy Samuelom pomazaný kráľ Saul stráca kráľovský úrad a dostáva ho kráľ Dávid. Biblický pohľad tak celkom jasne hovorí, že verejná moc nie je absolútna.
V druhom rade katolícka cirkev uznáva viacerých svätých, ktorý boli zavraždený pre ich opozíciu proti absolutistickej kráľovskej moci. Medzi najznámejších patrí canterburský arcibiskup Svätý Thomas More, ktorý sa postavil anglickému kráľovi Henrichovi VIII, alebo krakovský biskup Svätý Stanislav zo Szczepanówa, ktorý exkomunikoval poľského kráľa Boleslava Chrabrého za jeho nemorálny život a ten ho následne nechal zavraždiť.
Za tretie, podľa Aristotela je najlepšou formou vlády „politeia“, čiže také usporiadanie, ktoré kombinuje prvky monarchie, aristokracie a toho, čo by sme dnes nazvali demokraciou. Takéto usporiadanie má v sebe rovnováhu, keďže zabraňuje zneužitie moci pre vlastný prospech.
Napokon, katolícka sociálna náuka zdôrazňuje princíp subsidiarity, v rámci ktorého sa má rozhodovať na tej úrovni, kam rozhodovanie patrí. O lokálnych veciach sa tak má rozhodovať na miestnej, nie na celoštátnej úrovni a vymedzuje sa tak proti centralizácii moci. Samosprávne župy v stredovekom a novovekom Uhorsku predstavovali silnú protiváhu kráľovskej moci , a ich autonómia bola oslabená až maďarskou revolúciou v roku 1848. Odstránenie autonómie žúp a posilnenie centrálnej Uhorskej moci nechalo Slovákov fakticky bezbranných voči programu maďarizácie, skopírovaného od progresívnych myšlienok z vtedajšieho Francúzska, kde v školách zakazovali pľuť na zem a hovoriť bretónsky.
Existencia viacerých mocenských centier je výbornou zárukou pred zneužitím moci. Centralizovaná, absolútna, nikomu a ničomu sa nezodpovedajúca moc viedla k nespočetným vyhasnutým ľudským životom v priebehu 20. storočia. Naopak, silné postavenie iných mocenských centier, napríklad v stredoveku šľachty, cirkvi a miest, dokázalo zabrániť zneužitiu moci. Preto by bolo skvelé, keby sa náš svet viac podobal na Crusader Kings III ako na Hearts of Iron IV.