Snažil som sa v tejto búrlivej dobe napísať niečo uspokojujúce a celkove sa usilujem písať tak, aby som nikoho nepohoršil. Ak mi niečo nie je jasné, kladiem otázky. Ak tvrdíme, že nám niečo jasné je a vieme, že nie je, páchame veľký hriech, možno aj proti Duch svätému. Metóda slobodného kladenia otázok sa používala a fungovala aj na univerzitách vo vraj temnom stredoveku. Žiaľ, zdá sa, že teraz to nefunguje. Možno to bude tým, že na dnešných univerzitách už študuje a vyučuje kdekto a učí sa kdečo.
Najväčšia tragédia ľudského myslenia je teda v tom, že my tvrdíme, že niečo vieme a pritom to nevieme a dobre vieme, že to, o čom tvrdíme, že to poznáme, poznať ani nemôžeme. Ako nám to povedal náš svetlý vzor Ježiš Kristus? „O tom dni a hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, ale iba Otec.“ / Matúš 24, 36 a Marek 13, 32 / A netýka sa to len dňa konečného súdu, ale mnohého iného, čo tvrdíme s absolútnou istotou a tvoríme na tieto témy dogmy a spisujeme katechizmy.
Obávam sa, že človek vynikol nad neandertálcami práve tým, že vedel lepšie klamať, fabulovať, podvádzať a vyhovárať sa. Možno aj toto je znázornené v tom slávnom podobenstve o dianí v rajskej záhrade.
Väčšina aj priemerne vzdelaných o tejto realite vie, alebo aspoň tuší, ale ani za svet si to neprizná vo vzťahu k sebe a tobôž k tým, ktorých chce naveky vekov, in saeculo saeculorum, ovládať. Ako to povedal kardinál Caraffa? „Vulgus vult decipi, ergo decipiatur“, teda „Ľud chce byť klamaný, teda nech je klamaný.“
Píšem túto úvahu na výročie prevratu 25. februára 1948. Ako vždy po takýchto udalostiach sa prevrátili kabáty a mnohým táto udalosť urobila dobre a ešte väčšiemu množstvu zle. Pretože takéto puče sa vždy udejú prostredníctvom veľkých krívd a klamstiev. Väčšími krivdami a ešte nehoráznejšími klamstvami to však nikdy nenapravíme. KYRIE ELEISON!
Vlado Gregor