Pouvažujem tak trochu o paradoxe, ktorý sa tiahne nielen dejinami, ale aj súčasnými náboženstvami. Na jednej strane je to túžba po dokonalosti, hrdinstve, odvahe a nekompromisnosti a na druhej strane je to dobrota, a schopnosť odpúšťania a modlitby za tých nepriateľských, zlých, hriešnych a urážajúcich. My chlapi, zvlášť, keď sme mladí, múdri a silní, máme v povahe byť suverénni, ba až krutí. Nechce sa nám veriť, že srdce Ježiša, ba „len“ jeho Matky, spôsobí, že démoni pýchy budú na nás krátki.
Len kresťanstvo totiž vie oceniť výkupnú a zástupnú hodnotu utrpenia. Vďaka Bohu, že na konci síl zažívam pár pekných chvíľ…
Človek sa celý život snaží a nie vždy to vychádza podľa jeho predstáv. Ale máme veľkú nádej v podobenstve o talentoch. Aj snaha sa cení. Dostávam aj prísne posúdenia, ale súdiť nás nakoniec bude ten, v ktorého veríme a dúfame.
Je fakt, že kedysi, napriek negatívam či už otvorenej a či len hranej diktatúry, boli ľudia k sebe milší a vládla aj lepšia nálada. Ľudia totiž vtedy ešte mali čerstvé spomienky na vojnové katastrofy. Možno sa tá atmosféra aj po ďalšej vojne zlepší…
Čo sa týka náboženstiev, antináboženstiev a iných ideológií, všetky chcú, aby ste im na sto percent verili a ešte ich aj uctievali. My k takým ľuďom nepatríme a to práve pre utrpenie, ktoré sme zažili.
Ak mnohí tvrdia, že jedine oni sú anjeli svetla a všetci iní sú démoni tmy, že iba nás treba milovať a ostatných nenávidieť, neverte takýmto ľuďom.
V technike sa pravda ľahšie rozlišuje. Buď niečo funguje a je to dobré, alebo to nefunguje a je to zlé. Ľudská duša je omnoho zložitejšia a rôzni manipulátori to využívajú a rozprávajú hlúposti, ktoré síce šikovní a múdri ľudia môžu chápať, ale len ak majú dostatok vzdelania a informácií na dané témy. Preto aj ja, hoci som veľmi kritický, som mimoriadne opatrný, ak niekto z iných ľudí vyrába predmety a zdroje nenávisti. Treba teda sledovať takýchto podvodníkov a manipulátorov a pozorovať a vnímať ich triky a trendy, lebo sú aj veľkým zdrojom poľutovania a poučenia. Predpokladajú, že tých „iných“ treba skrátka na smrť vystrašiť a tak ich dostať na svoju lopatu. To, že pritom neprinášajú žiadne riešenie a nič pozitívne, si potom často už tí ustrašení, nešťastní a ubití ani nevšimnú. Som teda Bohu vďačný za svoje veľké trápenia a za ešte väčšie, ktoré som len videl a sledoval, pretože práve ťažký a nemilosrdný osud nás učí milosrdenstvu, dobrote a láske, nielen falošnej a nepoctivej tolerancii voči trendom, ktoré len ďalšie utrpenia vyvolávajú a zapríčiňujú.
Svätý Augustín máva ťažké a kritizovateľné, často nepochopiteľné úvahy, ale jeho myšlienka „Miluj a rob, čo chceš“ má veľkú hĺbku, len ju musíme svojím životom naplniť, alebo sa o to aspoň čestne snažiť.
Vlado Gregor