Umelá inteligencia začína výkonmi prekonávať ľudskú produkciu, ale stále nemá vedomie.
Ono to vedomie život skôr komplikuje a býva zvlášť v mladosti príčinou hanby za neskúsenosť a nevyhnutnú omylnosť, ale je zase veľkým zdrojom radosti, ak sa niečo nečakane vydarí a urobí konkrétnu radosť aj iným.
Umelá inteligencia ťažko chápe aj vtipy, iróniu a satiru, lebo to sú procesuálne a prekvapujúce záležitosti a o to väčšiu radosť spôsobujú. Veď sa aj hovorí, že opakom umelej inteligencie je prirodzená sprostosť. A tá, ak ju postupne prekonávame, spôsobuje opakovanú a napriek tomu často nečakanú prirodzenú radosť. Už u malých detí.
Vedomie pomáha aj rozlišovať potrebnosť radikálnych a tvrdých reakcií a tvorí aj radosti z toho, ak dobre zaúčinkujú. Vyčítajú mi totiž občas, že som príliš surový, dokonca, že nadávam. Nie je to tak, moji milí. Som taký preto, že katolíctvo zaniká, lebo popiera samo seba a všetky svoje zvyklosti a tradície, skrátka – stavia na piesku.
Ak si znovu nezačneme vážiť samých seba, Boh si stvorí synov z menej tvrdých kameňov, než akými sa my sami dobrovoľne stávame. Keď aj nie vinne tvrdí, tak nevinne natvrdlí…
Zmilujme sa teda sami nad sebou a nad ľuďmi nám zverenými, ináč sa Boh nebude môcť zmilovať nad nami.
Vlado Gregor