Píšem stále osobnejšie, pretože starnem a neviem, kedy už na uľahčenie mnohých konečne dopíšem. Tie texty a svedectvá sa časom stávajú stále viac so mnou identifikovateľné a konkrétnejšie. Takí by sme my, zrelí a stále zrelší kresťania, mali byť. Živí svedkovia, ktorí svedčia vlastným životom. Len tak nás ľudia budú brať vážne.
Prestaňme sa teda vyhrážať naším, vraj najlepším a najpoctivejším chápaním Biblie a odpovedajme poctivo a konkrétne na konkrétne a skutočné problémy ľudí.
Niekedy nerozumiem ani najrôznejším druhom tradicionalistov, česť výnimkám. Na jednej strane hrozivo a výhražne kritizujú ekumenizmus a na druhej strane sa na otca Františka, ktorý už je ekumenický aj s pačamamou, milo usmievajú. Írečito slovensky povedané, ako slniečko na hnoj.
Mám nepríjemný pocit, že tým samozvaným a vraj statočným obrancom pravdy nejde v realite o nič iné, ako o peniaze a o pohodlné poučovanie početného a nevzdelaného, nútene praktického plebsu, ktorý v Ježišových časoch farizeji, zákonníci a podobní pokrytci nazývali am haarec, ľudia zeme, čiže tí, ktorí akosi celkom nechápu ich úžasné a bezchybné rady a nápady. Pre nich, ale aj pre ich nasledovníkov, presne platia Kristove slová: „Viažu ťažké, až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, robia preto, aby ich ľudia videli. Páči sa im, keď ich ľudia zdravia na trhoviskách a oslovujú ich rabbi.“ / Matúš 23, 4-7 / Mohol by som citovať ďalej a podrobnejšie, ale veď čítať sme sa naučili už v základnej škole.
História sa teda neúprosne znovu a znovu, generáciu za generáciou, opakuje a jej aktéri sa predstavujú vo vraj originálnom, ale pritom v stále rovnako tragickom a hanebnom prevedení.
Od roku 1978 som sa snažil hovoriť a písať pravdu a klásť úprimné otázky. Vyhadzovali ma z kostolov a nechcú ma počúvať, ba ani vypočuť ani teraz. Kariéru som teda neurobil, ale pevne verím. že mi raz moja milovaná história, aj Cirkev, v ktorej som vyrastal a ktorú mám tak rád, dajú nakoniec za pravdu. Ako aj v prípade iných, príliš úprimných ľudí, to s veľkou pravdepodobnosťou bude až in memoriam. Amen.