Takmer každý človek má v sebe cit pre spravodlivosť a schopnosť milosrdenstva k druhým. Sú to city a vnímania, ktoré sú charakteristické pre náboženstvo, ale nie vždy sa nimi náboženskí ľudia aj vyznačujú. Náš vzor Ježiš o tom vie a preto hovorí svojim učeníkom, že všeličo by im chcel ešte povedať, ale oni by to momentálne nezniesli.

Jednou z charakteristík človeka je predovšetkým to, že má sklon hľadať vinníkov a obetných baránkov. V televízii dávajú seriál o apokalypsách a jedna z nich je o meste Heliké. Existovalo a prosperovalo za vojen medzi Aténami a Spartou a prirodzene aj  vďaka ich konfliktu bohatlo. Po jeho náhlom a úplnom zatopení vznikla hypotéza o tom, že ich zahubil boh mora Poseidón kvôli ich hriešnosti. Podobne sa v histórii kresťanstva hovorilo o morových ranách, ako o dôsledku našich hriechov. Myslím si, že v dobe rozvinutej infektológie by sme mali podobné kolektívne obviňovania našich blížnych revidovať – najmä ak si spomenieme na Kristove slová o tých, na ktorých spadla veža v Siloe. Predstavte si, že podľa nášho Učiteľa a Spasiteľa neboli o nič hriešnejší od tých ostatných.

Žiaľ, zdá sa mi, že mnohí, ktorí vyzdvihujú Ježiša ako Boha, to robia len preto. aby ho nemuseli nasledovať ako človeka. Aj svätým sa niekedy klaniame viac, ako si všímame ľudí okolo seba, ktorí by sa s nami chceli len a aspoň porozprávať. Kedysi poznali kresťanov podľa toho, ako sa navzájom milujú, teraz podľa toho, ako na seba kašlú…

Obávam sa, že mechanizmy, ktoré tak očividne fungujú v sektách, sa realizujú aj vo veľkých cirkvách. Je ťažké na to poukazovať, lebo človek predsa len chce niekam patriť a robiť kariéru, cítiť sa lepším od ostatných a hľadať vinníkov a sabotérov jedinej správnej cesty. To
samozrejme vo zvýšenej miere platí aj pre o niečo nemilosrdnejšie protináboženské ideológie.

Práve preto, že cítim, ako slabnem, sa stávam otvorenejším. Ľudia si vážia úprimných ľudí, ale sami sa boja takými byť. Naozaj platí, že „sila sa v slabosti stáva dokonalou“ a kto sa nedokáže zrieknuť všetkého, čo má, nemôže byť Ježišovým učeníkom.

Beda vám, zákonníci, farizeji, pokrytci a žiaľ aj mnohí – veľmi mnohí a žeravo súčasní – vykladači a interpreti kompletného, jednoznačného a celkom jednoducho pochopiteľného Písma! Správne chápanie zmyslu života je dlhodobým a zložitým procesom, nie jednorazovým prečítaním jednoduchého receptu. Ježiš nazýva sám seba pravdou, cestou a životom, nielen akousi abstraktnou a bezvzťahovou „pravdou“.

Ak si naša mládež nemyslí nič dobré o svojich koreňoch, ako si môže niečo dobré myslieť o sebe?

Vlado Gregor