Nie prvýkrát ľudstvo vo svojej histórii muselo hľadať a nachádzať východiská z úpadku mravov a spoločenských štruktúr, z nadvlády zlých návykov a stroskotaných pokusov o rozumné riešenia zdanlivo neriešiteľných situácií v návrate k obyčajným ľudským cnostiam: ľudskej citlivosti na bolesť druhých, k oslobodzujúcej sile odpúšťania, k chuti znova začať….
Obnova cností
Úmyselne – azda ako provokáciu – používame toto nemoderné a pozabudnuté slovo. Znamená jednoducho osvojenú zručnosť, schopnosť správne sa zachovať tvárou v tvár určitým životným situáciám. Nie ako zvonku nanútený spôsob správania, ale ako výsledok vlastného presvedčenia. Cnosť je schopnosť v zložitostiach sveta ísť smerom, ktorý prináša viac nádeje a viac zmyslu pre seba samého aj pre druhých. Je výsledkom úsilia, tréningu, učenia sa. Ak cieľom človeka je hľadať a darovať nádej, tak cnosti sú rozmenením tohoto úsilia na drobné v súkromnom aj verejnom živote.
Kroky k nádeji sa dajú vyjadriť aj ako osvojovanie si cností:
- Citlivosť, vnímavosť, úprimnosť, pravdivosť je ochota vnímať príznaky nesúladu v sebe aj okolo seba, neprijatie hrošej kože.
- Pokora a dobroprajný humor voči sebe aj druhým znamená prijať ohrozenie a „odpustiť vesmíru“. Je to opak sebaľútosti. Prijatie skutočnosti včítane vlastných bolestí a námahy je otvorením sa čomusi, čo má zmysel.
- Nádej je objavenie zlatej nitky najhlbších túžob človeka, ktorá nie je osobným vlastníctvom, ale je základným kameňom bytia, a skutočnosťou, ktorá spája všetkých ľudí.
- Húževnatosť, vytrvalosť, odvaha, zmužilosť, odhodlanie je postoj činu zoči-voči ohrozeniam jednotlivcov aj sveta. Je to zrelý postoj, ktorý vie prijať aj straty a porážky na ceste za nádejou.
- Trpezlivosť a odpustenie je prijatie bezmocnosti toho „čo sa nedá“ a odmietnutie zneužitia moci.
- Skromnosť, miernosť, triezvosť je uprednostnením skutočnosti pred zdaním. Je uplatňovaním vlastnej moci v tom, čo je podstatné.
- Láska, chápavá komunikácia, otvorenosť, súcit, úcta k utrpeniu iných, vzájomnosť a bratstvo je priznanie si, že vzťah k druhým je bytostný rozmer človeka a jediný spôsob ako ostať normálny.
- Darovaná nádej, nezištnosť a spravodlivosť je prejavom lásky vo vzťahoch a spoločenských veciach.
Predstavme si, že nad chlapčekom, ktorý práve spadol z bicykla a rozbil si koleno, sa skláňa s chápavým úsmevom otecko a hovorí mu: „Viem, že ťa to bolí. Možno sa aj hneváš na mňa, na bicykel alebo na ten kameň. Ale vieš, bolesť sa dá prekonať. Ja ťa neľutujem, ja ťa mám rád. Neboj sa, pôjde to a naučíš sa výborne bicyklovať.“ Otecko učí chlapčeka vidieť nádej v ťažkosti a osvojovať si cnosť húževnatosti.
Tomáš sumarizuje: „Keď sme zodpovední za niekoho, na kom nám záleží, lepšie chápeme, čo skutočne potrebuje pre svoje dobro. Tie základné ľudské veci, ktoré platia v rodine, platia svojím spôsobom a v inom meradle aj v dedine, meste, firme či štáte. Bratstvo a vzájomnosť ľudí dáva lepšie pochopiť, aké činy prinášajú viac zmyslu. Každý z nás môže vynaložiť námahu na riešenie toho, čo ho trápi, a ukázať druhým cestu, ktorá vedie k nádeji. Komunikácia medzi ľuďmi tak má šancu šíriť nádej a cnosti. Bez ohľadu na svetonázor a pozíciu v spoločnosti sa tak každý človek môže stať súčasťou „sprisahania nádeje“[1].
Nádej a Slovensko
„Na Slovensku je priveľa ukradnutej a stratenej nádeje a večný nedostatok cností“, domnieva sa Tomáš. „Traduje sa, že typickou slovenskou neresťou je závisť. Zdá sa mi, že koreň problému je v čomsi inom. Nemáte dojem, že akosi priveľmi uprednostňujeme vonkajšie zdanie pred skutočnosťou?“
Spomeňme si na pád nebankových inštitúcií, všimnime si zmenu štýlu nakupovania, luxusné limuzíny na lízing, či rozmach hypoték a spotrebných úverov. Aj tu sa skrýva reálne ohrozenie, ak napríklad do úverovej pasce spadne priveľa ľudí túžiacich po lepšom životnom štandarde, ale bez reálneho odhadu možností. Človek zaťažený úvermi ľahšie podľahne pokušeniu „ukradnúť si kus nádeje“, skôr urobí morálne kompromisy pod tlakom nadriadeného, strany, rodiny či partie kamarátov.
Na tento záporný rys rozšírených postojov na Slovensku poukazuje aj výskyt rôznych javov počnúc podvodnou privatizáciou až po korupciu a klientelizmus. Vytvára sa zdanie, ako keby paraziti, ktorí sa priživujú na ostatných, boli vlastne tí najšikovnejší a najúspešnejší.
Avšak základná úloha nás všetkých na Slovensku je pochopiť, že sme naozaj ohrození. Biedou, chorobami, zločinom, nepokojmi vo svete, znečisťovaním životného prostredia a mnohým iným. Nejestvuje zázračný prútik, ktorý všetko vyrieši. Našou úlohou je hľadať nádej, vynaložiť energiu, námahu a úsilie. Nielen pre seba, ale aj pre tých okolo nás. V každom postavení a v každej situácii je možné hľadať kroky, ktoré prinášajú do nášho života viac zmyslu a nádeje.
Hovorí sa, že Slovensku ešte chýba čosi k zrelosti a dospelosti. Azda „maturita“, ktorú máme zložiť ako jednotlivci aj ako spoločnosť, spočíva práve v prekonaní sebaľútosti, sklonu k rezignácii či k „ukradnutiu si“ kúska nádeje. Znamená to:
- prijať ohrozujúcu skutočnosť, ktorá nie je dielom niekoho zlomyseľného, ale je proste taká – skutočná,
- prijať ju ako výzvu k hľadaniu nádeje, šance a zmyslu, ako výzvu k odhodlaným činom,
- zavrhnúť predstavu nezmieriteľných nepriateľov na druhej strane, ktorá oprávňuje využiť absolútnu moc či podvod,
- vidieť svoju dôstojnosť, poslanie a hodnotu v prekonávaní ťažkostí, v hľadaní nádeje pre seba aj pre druhých.
Konfrontácia s terorizmom a globálnymi problémami vyžaduje prijať ohrozenie ako fakt. Každý z nás sa môže rozhodnúť hľadať a vydobýjať si šancu aj napriek možným námahám a stratám. Od sebaľútostivého a sebastredného spôsobu života môžeme presunúť dôraz na to, čo vyžaduje námahu, ale prináša nádej, zmysel a dáva ľudskému úsiliu dôstojnosť, význam a hodnotu.
Tomáš a Terézia Lenczovi
apríl 2024
Odporúčaná literatúra ku 4 článkom, ktoré hovoria o bezpečnosti, bezmocnosti a nádeji, šitej na mieru človeka
Frankl, V. E.: A přesto říct životu ano
Gabriel, P.: Fourteen black paintings, text piesne z albumu Us, 1992
Guardini, R.: Konec novověku
Guardini, R.: Moc
Peguy, Ch.: Ta jediná je pani, Chudoba
[1] Názov som si požičal od veľkého koncertného turné viacerých hudobných interprétov „Conspiracy of hope“ organizovaného Amnesty International v roku 1986 na podporu politicky prenasledovaných.