Nápady sú rôzne. Môžu byť realizovateľné a nerealizovateľné. Môžu byť dobré, priemerné, zlé a také, ktoré by Ti mali vyhovoriť. Do tej poslednej kategórie rozhodne patrí nápad premiéra o licenciách pre novinárov.
Za prvé, je veľmi ťažké zadefinovať „novinára“. Kde nakresliť čiaru? Odkedy sa človek stáva novinárom? Okrem redaktorov zavedených mediálnych značiek existuje kopa bloggerov. Pomaly ktokoľvek si vie založiť Substack a sú prakticky neodlíšiteľní od médií. Niektorým stačí iba stránka na konkrétnych sociálnych sieťach. A v mnohých médiách sú občasní prispievatelia, sem-tam sa objaví článok od rôznych osobností verejného života. Ako presne chce premiér zadefinovať tú čiaru? Lebo na konci dňa ju tí šikovnejší budú vedieť iba preskočiť tak, aby sa na nich nevzťahovala.
Za druhé, spravme si test názorovým oponentom. Pamätáme sa predsa, aké to bolo keď predchádzajúca vláda zrazu vypla web „Hlavné správy“. Dokonca tento rok snaha zakázať časopis Compact, napriek disciplinovanosti nemeckého establišmentu nasledovať Zeitgeist a snahe otvárať Overtonovo okno maximálne na vetračku, narazila na rozhodnutie súdu. Možno budú úspešní, ale názorovo nepohodlní novinári musieť absolvovať rôzne ideologické preškolenia, podobne ako Jordanovi Petersonovi uložili kanadskí psychológovia povinnosť absolvovať kurz o komunikácii na sociálnych sieťach. Je to skrátka absurdné.
Možnej progresívnej vláde by tak dali do ruky mocnú zbraň, ktorou by začali trestať už teraz rôzne „alternatívne média“, či stránky na ich čiernych zoznamoch.
A napokon, nezabúdajme, že premiér s týmto nápadom prišiel po kritike denníka Štandard. Na rozdiel od červených denníkov, teraz už bordový denník vie koalíciu aj pochváliť. A najčastejšie ju kritizuje v dvoch situáciách: za prvé vtedy, keď prevážia osobné záujmy ľudí pohybujúcich sa okolo predstaviteľov koalície nad štátnickým pohľadom. A za druhé vtedy, pokiaľ nastáva nesúlad medzi rétorikou a skutkami. A to sa stalo aj v tomto prípade.
Zároveň predpokladajme, že pán premiér myslí svoje slová vážne a nehovorí do vetra. Ak má byť jeho koalícia antitézou vlády I. Matoviča, tak prvý bod, kde začať, je nerobiť žiadne atómofky. Preto predpokladám, že tento nápad nebol atómofkou, ktorá by ráno platila večer by z toho už nič nebolo. A preto by nemal premiér chcieť rozbíjať zrkadlo, ktoré mu novinári aj zo Štandardu ukazujú.
Pán premiér, buďte chlap a pozrite sa do zrkadla. Veritas vos liberabit. (Pravda vás vyslobodí)