Tá moja tvorba je trochu drsná, ale na veľké diery treba hrubé záplaty. Aby sme sa rozumeli, netvrdím, že dogmy, pobožnosti a pravidlá sú zlé. Ale viem z celoživotnej skúsenosti, že práve tí formálne nábožní vedia byť veľmi chladní a nekomunikatívni. Možno za to nemôžu.
Takže ešte raz: Stále, celý život, hovorím a aj píšem, že musíme mať radi ľudí a byť pokorní. To ostatné príde samo.
Mnohí nadávajú na slovenské pomery a vykresľujú Slovensko pomaly ako peklo na zemi. Akosi si neuvedomujú, že pomery v malej krajine sú o poznanie znesiteľnejšie, ako vo väčších štátoch. Už v dvakrát väčších Čechách boli pomery horšie aj za druhej svetovej vojny a aj za normalizácie. Napríklad bolo viac udavačov.
Prečo je to tak? Určite aj preto, že v menších spoločenstvách sú ľudia od seba závislejší a lepšie sa poznajú. Zažil som to pri výsluchoch na ŠTB. Hneď ako sme náhodne natrafili na spoločných známych, atmosféra sa výrazne zmenila, doslova poľudštila.
Samozrejme, vieme, o koľko je horšia a neosobnejšia situácia vo veľkých štátoch. Toto isté platí aj pre veľké cirkvi v pomere k malým spoločenstvám.
Nelámme teda palicu nielen nad naším Slovenskom, ale ani nad naším náboženským mišungom.
Je teraz veľa kritikov všeličoho, ba aj všetkého. Problém je ten, že bez autority a hierarchie sa nič nepodarí, ani dobré sa nepresadí. Nejaké štruktúry, aj keď nestále a omylné, teda treba vytvárať, ale nemôžeme v ne slepo veriť.
Vlado Gregor