Často sa nám kresťanom hovorí, že patríme do stredoveku. Že kresťanstvo je spiatočnícke a zaostalé. Že bráni vedeckému a sociálnemu pokroku. Ako je to v skutočnosti?
Opak je pravdou, pretože kresťanstvo od svojho vzniku bojovalo proti tmárstvu a dogmatizmu. Začal s tým samotný Ježiš svojím odsudzovaním farizejov. Mk 7 5-6: „A farizejovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? A on im odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“
Od vtedy sa jeho nasledovníci snažia ísť do hĺbky a nemyslieť si niečo iba preto, že je to niekde napísané. To viedlo k myšlienkovým zmenám, ktoré najlepšie vidieť na vývoji mentality od doby pohanskej Rímskej ríše.
Radikálni ateisti odmietajú vidieť myšlienkovú revolúciu, ktorú kresťanstvo spôsobilo v starovekom Ríme. Zoberme si iba tri veci, mágiu, otroctvo a vzťah k ženám.
Jedna z prvých vecí, v ktorej sa kresťanstvo dostalo do konfliktu so vtedajším mainstreamom bola otázka astrológie, predpovedania budúcnosti a rôznych potulných kúzelníkov, ktorí zneužívali poverčivosť vtedajších ľudí. Tam sa jasne postavili za to, že svet nie je predurčený a my máme slobodnú voľbu, o čom najlepšie sedí odsudzovanie astrológie najväčším starovekým kresťanským mysliteľom, sv. Augustínom.
Boj kresťanstvu voči poverám odmietajú radikálni ateisti uznať, a aj keď to nakoniec spravia, tak iba spomenú upaľovanie čarodejníc. Čo bola síce skôr záležitosť novoveku a veľmi okrajová, ale viac ako čokoľvek iné svedčí o orientácii kresťanstva na rozum a pokornú ľudskú prácu bez používania neprirodzených síl, elixírov a podobných nezmyslov.
K otroctvu kresťanstvo vždy zastávalo najviac negatívny postoj, ako to bolo možné. V Rímskej ríši samozrejme si nevedeli predstaviť, že by otroctvo neexistovalo. Ale časom im prišlo stále menej prirodzené až sa postupne začalo vytrácať. Tento postoj vyvrcholil v Európe v stredoveku praktickým zánikom otroctva. Neskôr aj v Amerike sa stali bojovníkmi za práva černochov ľudia so silnými kresťanskými presvedčeniami, od prvého verejného vystúpenia proti otroctvu Nábožnej spoločnosti priateľov v roku 1688 po protestantského pastora Martina Luthera Kinga Jr.
A vo vzťahu k ženám len ťažko podceniť vývoj, ktorý sa udial od Rímskej ríše, od ženy iba pre domácnosť k stredovekej šľachtičnej, ako napríklad Eleonóra Akvitánska, ktorá vládla spolu so svojimi mužskými rovesníkmi a množstvom iných kráľovien a šľachtičien, ktoré sa postupne začali tešiť rytierskej úcte. Prípad kresťanských mníšiek bol v niečom úplne celosvetovým unikátom, pretože umožňoval ženám byť nezávislými od mužského vplyvu, dal im slušné vzdelanie a opátkam kláštorov dokonca dal pomerne významné sociálne postavenie.
Teda kresťanstvo práve umožňuje a podporuje pokrok v spoločenských vzťahoch smerom k väčšej úcte ku všetkým ľudským bytostiam a rovnakým právam pre každého a po celú svoju existenciu bojuje proti nezmyslom, či už sa nazývajú astrológia, mágia, hoaxy alebo konšpirácie.
Keď uvažujeme o pokroku, máme často na mysli pokrok vedecký. Tu treba poznamenať, že kresťanské náboženstvo vedecký pokrok priamo prinieslo. Ako jediné totiž uviedlo do mysle ľudí poriadkumilovného pokojného a rozumného Boha, ktorý stvoril svet na základe určitých pravidiel, ktoré sú nemenné. Vo všetkých ostatných náboženstvách boli bohovia iracionálne a nahnevané bytosti, ktoré si robia čo chcú a svet buď nemá žiadne pravidlá, alebo je totožný s nepredvídateľnými božstvami.
Preto aj dnes kresťanské presvedčenie pomáha udržať v spoločnosti presvedčenie o poriadku a zmysluplnosti vonkajšieho sveta a podporuje zvýšenú aktivitu skúmať prírodné zákony, pretože má na rozdiel od ateizmu oveľa silnejšie ukotvenú myšlienku o poznateľnosti okolitého sveta, o logike a o zákonoch, či už prírodných alebo morálnych.
Mohol by som ešte dlho pokračovať o vplyve kresťanstva na kultúrny a ekonomický rast Európy ako aj ostatných častí sveta, kam preniklo. Bez preháňania však môžeme povedať, že na svete sa ešte neobjavila pokrokovejšia sila, ako je práve kresťanské náboženstvo.
Odporúčané články: