Poznanie pravdy o Kráľovstve nebeskom je strhujúcim okamihom v pozemskom živote človeka a rovnako aj v živote jeho nesmrteľnej duše a ducha. Kristus nás formuje vznešeným spôsobom k tomu, aby sme prebrali zodpovednosť na kultúrnom, morálnom a duchovnom ukotvení civilizácie. Civilizácie lásky, ktorá by mala prirodzeným a pokojným spôsobom konvergovať do Pokoja Jeho Lásky v nebesiach. Láska k nepriateľom, patrí k najsilnejšiemu arzenálu ducha, ktorá zoceľuje našu spolupatričnosť a je zálohom do budúcnosti o ktorej ako smrteľné bytosti nemáme poznanie.
V našom prirodzenom chápaní prírodných zákonov, ktoré pre nás platia a sú podmnožinou Božích zákonov, ľahko chápeme Jeho podobenstvo o strome, ktorý nerodí. Chápeme a mrzí nás, že berie vzácne svetlo v našej záhradke, ale rovnako dobre vieme, že potrebuje pomoc. Treba ho najprv okopať, vyhnojiť, orezať nadbytočné konáre a ostrihať konáriky a prútiky, ktoré nemajú predpoklad niesť plody. Potom ho treba aspoň tri roky zavlažovať a prihnojovať. Ak po tomto našom čestnom úsilí nezarodí, potom ho môžeme vyťať a spáliť. Mať lásku k nepriateľom, je vzácna prezieravosť, lebo sa môže končiť najväčším priateľstvom. Určite neodopriem pomoc svojmu nepriateľovi, aby som mu dal prirodzenú možnosť nazrieť do môjho vnútra a dal mu tak čas na zmenu jeho postojov. Aj nepriateľ má právo na omyl a netreba pochybovať o jeho statočnosti. Pochopili sme, že Boh sa zľutoval nad ľudstvom a prišiel v Božom Synovi na Zem v stánku ľudského tela, aby liečil naše neduhy a hriechy.
Nepochybujeme o tom, že tak urobil aj pre tých, ktorí Ho nepoznajú, alebo možno z nevedomosti Ním pohŕdajú, ba i zúrivo odporujú, jednoducho sú Jeho nepriatelia. Tajomstvo pýchy a samoaspasiteľnosti rozumu, pôsobí v ľuďoch spolupracujúcich so zlými duchmi. Z ľudskej zhýralosti, márnivosti, nedbanlivosti a povyšovania sa nad iných, stali sa ich otrokmi. Boh nám môže pomáhať vymaniť sa z područia tela a diabla, ale potrebujeme k tomu pomoc iných, našich blížnych. Ručiteľov, ktorí sa za nás modlia a prihovárajú pred Bohom. Tak to bolo u mnohých posadnutých, z ktorých Ježiš vyhnal zlého ducha, mali okolo seba ručiteľov, ktorí im pomáhali nejakým spôsobom. Takým ručiteľom bol aj vyháňač démonov, na ktorého sa u Ježiša ponosoval apoštol Ján, zdá sa, že zo žiarlivosti. Mohlo by sa tiež zdať, že v Kafarnaumskej synagóge nebolo ručiteľa. Je možné, že to boli azda všetci prítomní na Ježišovom kázaní, lebo duch posadnutého hovoril v mene všetkých prítomných. Rovnako by sa mohlo zdať, že aj posadnutý z hrobov v kraji Garazénov nemal ručiteľa. Ale tí, čo ho často spútavali reťazami, ktoré on vždy potrhal, by mohli byť jeho ručiteľmi. Z tohto mocného a zúrivého otroka zlých duchov, ktorý bol postrachom a nepriateľom pastierov a obyvateľov kraja, po vyhnaní légie zlých duchov do čriedy svíň sa stal pokojný človek. A čo je najkrajšie, že chcel oslobodený nasledovať Ježiša. Dostal však vznešenú úlohu, po celom Dekapolise svedčiť medzi pohanmi o tom, čo veľké mu urobil Ježiš, stal sa tak malým svetielkom v tme. A všetci máme skúsenosť, že je lepšie mať malé svetielko, ako preklínať tmu.
Dve tisícky zlých duchov možno vyhnať z posadnutého, ak sa nájdu okolo neho ľudia, ktorým to nie je jedno a ktorých aj keď ohrozuje, nemajú strach, ktorý by im bránil statočne konať. Ľudia, ktorí neustupujú zlu zo strachu, môžu byť ručitelia, ale bez pomoci Boha aj tak neuspejú. Čo však s pokrytectvom mocných, ktorí manipulujú s vôľou ľudu aj Boha? S takými, ako bol Herodes, Kajfáš, veľrada, rada starších s niekoľko tisícovou triedou prisluhovačov a poslušnou čvargou zradcov a udavačov? Ako sa dá pomôcť tým, ktorí o odpustenie ani pomoc nestoja, lebo im v tom bráni nahromadený majetok z klamstva a úžery? Alebo moc, ktorú si krádežou prisvojili a samospasiteľný rozum, ktorý Boha potrebuje, ak len nato, aby robil kulisu pre egoistické výčiny zločincov v ruchu baránkovom? Ani korbáč rozháňajúci túto peleš lotrovskú z Chrámu v Jeruzaleme, nič nezmohol v úsilí o ich obrátenie. Do dnešných čias prežívajú vo vidinách moci obchodu, hromadenia peňazí z úžery, čí zločinu nikdy nekončiacich vojen, z pokolenia na pokolenie. Satan je neustále skrze nich prítomný medzi nami.
Vojna globálna, je ich vojna a končí len fabuláciami teoretikov, lebo svojich revolucionárov posiela neustále zastrašovať celé národy, ktoré nemajúc odvahu sa im postaviť na odpor, hrajú podľa ich totalitných falošných nôt. Navzájom sa udávajú, lebo chcú žiť o hodinu dlhšie. Po krutom mučení udávajú sami seba zo zločinov, aby pomohli stvoriť posadnutý policajný režim milióna zlých duchov, hrdúsiacich ich po jednom a tí, ktorí sa vzdajú ľudskej dôstojnosti, tým sa dostane milosť, otrocky pracovať v táboroch nútených prác. Také je svedectvo národov, ktoré sa dostali pod čižmu Kajfášových potomkov, pre svoj odklon od Boha, pre malomyseľnosť, keď ich zatýkali v mene satana. Mali by sme byť ich ručitelia, ale zdá sa, že sme nedorástli na drevo apoštolov kríža.
Ako sa dá odpustiť zrada, ktorá čaká na odplatu Boha? Ako sa chce Judáš dostať z moci satana, ak nemá ručiteľov ani medzi apoštolmi, ktorí ho poznali najlepšie? Veru, lepšie by mu bolo, keby sa nebol narodil. Ako dnes môžeme ručiť za nepriateľov, ktorí nás zradili? A nechali na nás robiť Mengeleho experimenty očkovania preparátmi z kmeňových buniek povraždených neviniatok. Herodes ich pozabíjal stovky, ale „vznešení pracovníci globálneho zdravotníctva“, ku dnešnému dňu povraždili dve miliardy. To je tajne zúriaci rev vojny, ukrytej pred zrakom konzumných ľudí, ktorí patria Bohu len proforma. Presne takto skryte, zatýkal posadnutý boľševicky režim svojich občanov, ktorí mali jedinú vinu, že s takýmto režimom súhlasili a tlieskali mu až do omdlenia. Samozrejme, že títo súdruhovia nešťastníci to nerobili z nadšenia, ale zo strachu, kto bude prvý, lebo ten bol automaticky nepriateľom zriadenia a nútené práce, bol minimálny trest.
Ako sa môžeme modliť za úžerníkov a peleš lotrovskú, ktorá dve tisíc rokov zrádza Ježiša Krista z pokolenia na pokolenie? S týmto problémom kultúrnym, morálnym a duchovným je potrebné bojovať, nie mu nastavovať druhé líce, lebo satan nepozná česť, on radšej do vás pichne injekciu „nekonečného zdravia“, a teda svoj kód. Satan chce všetkých ľudí elektronicky očipovať a mať tak moc nad „globálnym gulagom“ zastrašených a zotročených, ktorí vymenili Boha a ľudskú dôstojnosť za tridsať strieborných. Ten, ktorý s ľudstvom neviedol čestný boj, od toho zľutovanie nečakajte! Treba milovať nepriateľov, lebo ich v skutočnosti ani poriadne nepoznáme. No zradcom je však lepšie sa vyhnúť. Keď sa im nedokážeme vyhnúť, alebo im utiecť, tak treba statočne bojovať a nie sa vzdávať! Boh bude s nami až do posledného dychu a potom naveky.
Miroslav Faktor