Pomaly sa čoraz viac približujeme k oslave narodenia nášho Spasiteľa. Dni sú čoraz kratšie a noci čoraz dlhšie, čo zachytáva naša ľudová pranostika slovami: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ Krátke dni vyvrcholia toho roku dňa 21. decembra, kedy nastane zimný slnovrat, a postupne sa dni začnú opäť predlžovať. Do tohto času, kedy je „zlomená moc dlhých nocí“ je vsadený aj dátum Ježišovho narodenia. Ide o krásny a výstižný symbol toho, že Ježiš reprezentuje svetlo: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8:12 SSV) a „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.“ (Jn 12:46 SSV). Aj v jednej našej katolíckej adventnej piesni Priďže, náš milý Spasiteľ spievame: „Ó, príďže, Svetlo kresťanské, a prelom zväzky satanské, ktoré Adam neposlušný uvalil na ten svet hriešny. Plesaj zem svojho Boha chváľ, že ťa tak veľmi miloval.“
Apoštol Ján nám o príchode tohto Svetla v osobe Ježiša Krista na tento svet podáva zvesť: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Jn 1:4,5,9-13 SSV).
Obdobne, mnohé naše katolícke vianočné koledy príchod tohto Svetla ospevujú slovami:
„Nebo žiari od jasnosti, od plesania, veselosti. Dnes plesajme a spievajme, Ježiška v jasličkách – privítajme!“ (Buďme všetci potešení).
„Aké to svetlo odrazu zlietlo ponad nás?… Čudesné žiare tu cez chotáre stelú sa. A tú tvár jasnú, úžasne krásnu vidíte?… Hľa, tu blesk jasný, tam plod prekrásny v jasličkách.“ (Aké to svetlo).
„Aký je to svit, čože to má byť v Betleme? Hore sa majme, hneď povstávajme zo zeme!“ (Aký je to svit).
„Jasnosť spanilá nás osvietila. Žiara padla na salaše, osvietila hory naše. Dobrá novina, šťastná hodina.“ (Dobrá novina, šťastná hodina).
„Svetlo svetu dnes nastalo, Pán Boh s nami je: Kristus Ježiš, narodený z Panny Márie.“ (Svetlo svetu dnes nastalo).
„Už Slnko z hviezdy vyšlo, je žiarou zdobené a na tento svet prišlo pre naše spasenie, by všetko sa splnilo, čo bolo sľúbené.“ (Už Slnko z hviezdy vyšlo).
„Nikdy som nevidel, jak som starý, na nebi vysokom takej žiary.“ (Vstávajte, pastieri, berte sa hor‘).
Poetickými slovami ľudovej zbožnosti je tu vyjadrená biblická pravda: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ (Mt 4:16 SSV).
My, ľudia, potrebujeme svetlo. Potrebujeme svetlo pre naše telo a potrebujeme aj svetlo pre našu dušu. Každý, kto čo len trochu okúsil vnútorný stav temnoty duše, depresiu, alebo hoc len silnejší splín, vie, aké vzácne je vnútorné svetlo. Neraz by človek zniesol radšej telesnú bolesť a rôzny iný dyskomfort, ako stav temnej noci duše.
Mnohí z nás, ktorí okúsili vnútornú tmu, dnes slovami žalmistu vyznávajú: „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“ (Ž 27:1 SVS).
Áno, náš Spasiteľ je naše svetlo. Slovami žalmistu: „do svetla si sa zahalil ako do rúcha“ (Ž 104:2 SSV).
Toto svetlo, pravé svetlo, túžime mať vo svojom vnútri aj my. Ak ho už máme, chceme, aby v nás svietilo ešte jasnejšie. Niekto z nás možno potrebuje pod intenzitou tohto svetla spadnúť „z koňa svojho života“, obdobne ako farizej Šavol, ktorý prenasledoval kresťanov, a zmenilo ho to na apoštola Pavla, ktorý zaniesol evanjelium do celého vtedajšieho sveta. Na iných z nás však už môžu platiť Ježišove slová: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5:14-16 SSV).
Ak by sme chceli počas týchto ostávajúcich dní do Vianoc svietiť o niečo viac, návod, ako na to, nám ponúka prorok Izaiáš. Zahliadnime naň v múdrosti a rozlišovaní Ducha Svätého, aby sme ho vedeli aplikovať správne v našich životných podmienkach:
„Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: ‚Hľa, tu som!‘ Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie. A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú. I postavia v tebe dávne sutiny: zdvihneš základy zašlých pokolení a volať ťa budú murárom trhlín, obnoviteľom ciest k bývaniu.“ (Iz 58:6-12 SSV).
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“