Ktorý otec nechce pre životy svojich detí dobro? Dobro vo význame, aby jeho deti boli úspešné, veselé, šikovné, múdre, zdravo sebavedomé, obľúbené. Dobro, aby sa im v živote darilo, aby sa vedeli správne rozhodovať, tešiť z príjemných životných chvíľ, dobre zabojovať v tých ťažkých, a tiež vydržať aj v dlhých všedných chvíľach rutiny. Ak otec toto dobro pre svoje deti chce, musí dennodenne vytvárať, resp. spoluvytvárať deťom zázemie, ktoré im umožní charakterovo dozrieť a získať všetky potrebné vedomosti, schopnosti a skúsenosti.
V prvom rade je úlohou otca uspokojovať základné telesné potreby detí a vytvárať im pocit bezpečia a istoty. Nie je to však len o zabezpečení materiálneho dobra. Otec by mal pozerať na celkové dobro svojich detí – materiálne, duševné i duchovné. Preto by mal vnímať aj ich potrebu lásky, prijatia a spolupatričnosti, ako i potrebu uznania a úcty a potrebu sebarealizácie. Otec by však mal vedieť svoje deti zobrať aj do duchovnej sféry života, kde sa hľadajú, či lepšie povedané dozrievajú odpovede na otázky typu: „Kto vlastne som? Prečo žijem? Čo je zmyslom môjho života? Existuje život po smrti? Existuje Boh?“
Toto všetko by mnoho súčasných otcov pre svoje deti aj skutočne robiť chcelo. Neraz im v tom však bráni skutočnosť, že nie sú z rôznych dôvodov svojim deťom nablízku. Niekedy je problémom prílišná pracovná zaneprázdnenosť, inokedy rozpad rodiny, a zase inokedy, že otec, akosi príliš miluje svoje aktivity (pričom môže ísť aj o veľmi dobré aktivity), čo by však nebol problém, keby do týchto aktivít zasväcoval i svoje deti, a tak s nimi trávil čas. Ak toto otec pre svoje deti denne robí, a ak je v ich živote čo najviac prítomný, ak sám ide svojim deťom vzorom, jednoznačne môžeme skonštatovať, že im takto zanecháva svoje požehnanie.
Požehnanie v zmysle životného dobra, šťastia, priazne, úspechu, ktoré robí život detí lepším, šťastnejším a kvalitnejším. Požehnanie (dobro), ktoré takto zo života otca prirodzene preniká do života detí. Požehnanie, v ktorom je ukrytá všetka energia množstva otcovských námah. Námah, ktoré umožňujú deťom ich životnú cestu začať tam, kde už otec došiel. Toto otcovské požehnanie, je požehnanie detí samotným životom otca, naplnením rady sv. Ignáca z Loyoly, že lásku treba vložiť viac do skutkov ako do slov.
Okrem vyššie spomínaného požehnania detí samotným životom otca, teda všetkým tým, čo otec statočným životom robí pre svoje deti, existuje aj iné otcovské požehnanie. Je to požehnanie dieťaťa slovami otca. Požehnanie, ako vyslovenie priania dobra z úst otca do uší jeho dieťaťa. Môže byť stručné, ale aj dlhé, nábožensky motivované, ale aj bez náboženského obsahu. Je dobré, ak obsahuje tieto časti, ktoré zvyšujú vnímavosť dieťaťa na otcove slová:
- Zmysluplný dotyk. Či už to môže byť pohladenie, ruka na plece, chytenie rúk, objatie, bozk, krížik na čelo, predovšetkým však, aby to nebolo danému dieťaťu nepríjemné.
- Slová vyslovované s múdrosťou, láskou a autoritou. Napr. pre veriaceho: „Žehnám ťa Janko v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, aby Ježiš prišiel do tvojho srdiečka s láskou, radosťou, pokojom, nech ťa ochraňujú jeho anjeli od všetkého zla, nech si odvážny a nech sa ti darí.“ Alebo pre neveriaceho: „Maťko, prajem ti dobro, aby si mal všetku potrebnú múdrosť pre svoj život, aby si bol silný a zdravý, aby si zajtra bol na futbalovom zápase úspešný, a aby sa ti darilo v škole.“ Slová požehnania je vhodné vždy čo najviac konkretizovať na život svojho dieťaťa, najmä na okolnosti, ktoré práve prežíva, a samozrejme, vhodne aj na jeho vek. Ak je choré, priať mu zdravie. Ak mu niečo v živote nevyšlo, priať mu, aby sa nenechalo odradiť, a aby sa z neúspechu poučilo. Ak ho čaká nejaká skúška v škole, priať mu vytrvalosť učiť sa a múdrosť. Ak sa mu páči nejaký superhrdina, priať mu, aby mu bolo podobné v sile, šikovnosti, konaní dobra a pod.
- Vyzdvihnúť hodnotu dieťaťa s prianím (prorokovaním) dobrej budúcnosti. Napr. počas dňa ste si všimli, že dieťa pomohlo staršej pani odniesť nákupné tašky. Je dobré túto skutočnosť v rámci požehnania vyzdvihnúť a priať dieťaťu ešte väčšie dobro do života. Napr. „Všimol som si, že si dnes pomohol jednej tete odniesť tašky s nákupom. Super, že si si všimol, že už nevládze, a že si jej pomohol. Prajem ti, nech máš vždy radosť z toho, keď pomôžeš iným.“ Alebo, keď rodič vidí, že dieťa pekne maľuje, tak mu to treba v rámci požehnania povedať a popriať mu, nech tento dar ďalej rozvíja a nech mu robí radosť.
Treba si uvedomiť, že slovo rodiča, a zvlášť slovo otca, ako prirodzeného nositeľa autority, má moc. Moc potešovať, povzbudzovať, budovať, vyzdvihovať a usmerňovať životy detí, ale aj moc ničiť.
Skutočne, vo svojich slovách máme my otcovia vo vzťahu k našim deťom veľkú moc. Preto je potrebné dávať si dobrý pozor čo a ako našim deťom hovoríme. Spomeňme si na rozprávku Sedem zhavranených bratov. Z nezbedných chlapcov sa stali havrany slovom – prekliatím ich mamy. A z havranov sa stali chlapci opäť slovom – slovom ľútosti a odpustenia ich mamy.
V Biblii sa uvádza: „Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.“ (Sir 3:11 SSV) a „Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých nech zostúpia…“ (Gen 49:26 SSV).
Ak našimi slovami vypustíme do životov detí jed, napríklad keď nás nahnevajú a my na ne nakričíme, čo nás len napadne, nezabudnime im, po našom ukľudnení sa, podať protijed. Protijed múdrych slov. Slov, ktoré ich vhodne usmernia a nebojme sa za naše „stratenie nervov“ povedať deťom prepáč. V očiach detí tým neklesneme, práve naopak, a naučíme ich takto hovoriť prepáč tiež. Ak otcovia vedú statočný život, deti ich skôr či neskôr budú v tomto spôsobe života nasledovať.
Pred nejakým časom som čítal, že slová našich rodičov v detstve, sa stávajú našim vnútorným hlasom v dospelosti. Pravdivosť tohto tvrdenia všetci dospelí poznáme, veď tie dobré i zlé slová našich rodičov vo svojom vnútri skrz naše myšlienky denne počujeme. Naprogramujme naše deti našimi slovami k požehnanému životu, aby vo svojom vnútri počuli, či v detstve, a či v dospelosti, náš žehnajúci, prajúci a povzbudzujúci hlas.
Vložme do našich detí pozitívne, odvážne, láskavé, úctivé, milosrdné a sebaprijímajúce myšlienky, ktoré ich privedú k požehnanému životu. Lebo myšlienky, ako to vyjadril Mahátma Gándhí „…sa stávajú tvojimi slovami, tvoje slová sa stávajú tvojimi činmi, tvoje činy sa stávajú tvojimi zvykmi, tvoje zvyky sa stávajú tvojimi hodnotami, tvoje hodnoty sa stávajú tvojím osudom.“
Osud našich detí nie je len v našich rukách, ale nie je ani mimo našich otcovských rúk. Preto nech sú naše otcovské ruky pre naše deti čo najviac žehnajúcimi rukami, slovom i skutkom.
Nebeský Otče prosíme ťa, daj aby sme my otcovia viedli statočný život, ktorý bude vzorom našim deťom. Uzdrav našu myseľ, aby sme sami mali pozitívny, odvážny a tebe dôverujúci vnútorný hlas, aby sme do životov našich detí denne vlievali požehnanie. Požehnanie, ktorého pôvodcom budeš ty sám, a ktoré bude mocnou pomocou a oporou na životnej ceste našich detí.
Otcovstvo 1: Duchovné vedenie detí a používanie duchovnej autority, článok je dostupný TU.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“