Skôr než prejdem k samotnej podstate článku, rád by som spravil v nasledujúcom odseku malú vsuvku:
Viem, mnoho manželstiev a partnerstiev sa rozpadlo, a to niekedy aj napriek snahe ľudí o ich udržanie. Vzťah si vždy vyžaduje dvoch, lebo je to vo svojej podstate zmluva. Len jeden vzťah neudrží, hoc by pre to robil veci možné aj nemožné. Manželstvo je dennodenné rozhodovanie sa manželov pre seba navzájom, napriek všetkému, čo život prináša, či už dobré, a či zlé. Ohľadom kresťanského manželstva rímskokatolíkov Katechizmus v čl. 1601 uvádza: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“ Odmietnutie, zrada, týranie, či nevernosť vo všetkých možných podobách mnohých obrali o možnosť žiť pokojný manželský život. Napriek ranám, ktoré mnohí takto utŕžili, vždy je osobná cesta vpred. Boh neraz používa aj naše ťažkosti a zranenia na to, aby ich premenil na niečo dobré. Dané ťažké veci sú ako zrnko piesku či kamienok, ktorý vnikne do lastúry perlorodky. Aby perlorodka zabránila dráždeniu týmto cudzorodým telesom, postupne ho v rámci obrannej reakcie organizmu obaľuje perleťovými vrstvami a takto vzniká perla. Mnohí ľudia, ktorí prežili rozpad svojho manželstva, skrz túto ich „krížovú cestu“, sú nositeľmi takejto duchovnej perly (napr. pokora, dobrota, vnútorná sila, húževnatosť a mnohé iné) . Ktokoľvek prežil rozpad manželstva, neznamená to, že je lepším, či horším človekom, alebo rodičom. Všetkým vám, ktorí ste zažili rozpad svojho životného vzťahu, zo srdca prajem požehnaný život a zahojenie všetkých rán.
A poďme teda na tému otcovstva. Aby sme mohli na našom otcovstve niečo zmeniť smerom k dobrému, musíme si uvedomiť, že tým, že sme sa stali otcami, boli sme postavení do najdôležitejšej úlohy, ktorú na tomto svete môžeme plniť. Bola nám zverená matka nášho dieťaťa a bolo nám zverené naše dieťa. Dve Božie deti. Nielen dieťa, ale aj jeho matka, ktorá sa dostala prijatím dieťaťa do zraniteľnej pozície, kedy celý svoj doterajší život bude musieť prispôsobiť svojmu dieťaťu. Pred otehotnením mohla byť samostatná, dobre zarábajúca a s mnohými koníčkami, no po pôrode o viacero z týchto vecí prichádza, resp. musí sa ich dočasne či trvalo zrieknuť, alebo ich obmedziť. Vzhľadom k tomuto jednoznačne potrebuje po svojom boku a po boku svojho dieťaťa zodpovedného muža, manžela.
Tým, že sme sa stali otcami, stali sme sa vlastne obrazne Adamom, ktorému bola zverená rajská záhrada: „Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.“ (Gn 2,15 SEB). V našom prípade je rajskou záhradou naša rodina. Na túto úlohu sme boli aj náležite vybavení. Obdobne ako Adam sme boli stvorení na Boží obraz (podobu), teda aj s tým, že naše otcovstvo má a môže byť k obrazu Božieho otcovstva, a boli sme podobne ako Adam Bohom požehnaní. Výsledok, ako obrábal a strážil Adam rajskú záhradu, vieme, každý deň ho môžeme zakúšať aj v naši vlastných životoch v pote svojej tváre.
Boh videl, že tomu Adamovi v rajskej záhrade predsa len niečo chýba: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ (Gn 2,18 SEB). A bola stvorená z rebra Adama žena Eva. Adam teda potreboval pomoc a dostal ju v podobe Evy. My, muži, aj keď si to nechceme priznať, vieme, že bez tejto pomoci by sme životom kráčali pobiednejšie, resp. ani by sme nekráčali. Vedel to aj Adam, preto vidiac prvý raz ženu zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela!“ (Gn 2,23 SEB). Takto zvolávame aj my súčasní muži, keď sa nám páči nejaká žena: „To je teda kosť!“.
Tiež sa môžeme pýtať, prečo bola stvorená žena z Adamovho rebra? Ak sa náhodou ženám nepáči, že Eva bola stvorená z rebra, čo má povedať Adam? Ten bol stvorený z prachu. Samozrejme, biblický text o stvorení človeka nie je vedeckým dielom, ale obrazným príbehom vystihujúcim podstatu našej prirodzenosti a naše umiestnenie vo svete vôkol nás. Viera a veda si neodporujú, ale dopĺňajú sa. Obe sú veľkou pomocou pre naše životy.
Vráťme sa však k Adamovým rebrám. Akú úlohu plnia rebrá? Okrem toho, že popri chrbte sú oporou tela, chránia aj srdce a zraniteľné vnútorné orgány človeka. Žena teda dostala aj úlohu byť nielen oporou muža (pomocníčkou toho, kto pomoc potrebuje), ale aj ochrancom jeho srdca. Ak do tejto úlohy nevstúpi, muž môže o svoje srdce prísť. Ako muž dostal úlohu obrábať a strážiť rajskú záhradu, teda otec svoju rodinu, žena dostala úlohu ochraňovať srdce muža. Tam, kde muž pôsobí vo vonkajšej sfére, tak tam žena vo vnútornej.
Aby sa muž mohol riadne chopiť tejto úlohy manžela a otca, musí najprv pustiť z rúk svoj predchádzajúci život: „Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.“ (Gn 3,24 SEB). Teda viac nie mama a otec a celý predchádzajúci život, ktorý rodičia reprezentujú, ale žena. Výsledkom toho potom je: „Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.“ (Gn 3,25 SEB). Znamená to, že si boli blízki, dôverní, úprimní, bez tajomstiev, bez akýkoľvek masiek na jednej či druhej strane.
Otcovia, Boh má pre nás úžasný zámer otcovstva, ktorý sme ešte v plnom potenciáli neodkryli. Skrz milosť nášho Pána Ježiša Krista vydobytú na kríži, ešte oveľa lepší, ako bol prvotný zámer Boha s našim životom popísaným v knihe Genezis. Musíme sa však pevne postaviť do našej úlohy manželov a otcov našich rodín a prijať zodpovednosť za naše rodiny. Zodpovednosť za stav našej rodiny je predovšetkým v našich rukách.
Chvála a vďaka však patrí všetkým múdrym ženám, ktoré ochraňujú srdcia svojich mužov, napríklad tým, že ich milujú, vážia si ich, hovoria im pravdu s láskou, či umožňujú im chopiť sa ich úlohy otcov v rodine. Samozrejme, muž na všetky tieto veci má odpovedať ešte väčšou láskou a obetou, uvedomujúc si, že v takejto manželke ma dar Božej lásky: „Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.“ (Prís 18,22 SSV).
Prosíme ťa Nebeský Otče, pomôž nám opäť sa postaviť do našej úlohy a zodpovednosti otcov. Pomôž nám uvedomiť si, že si nám zveril v našej manželke a deťoch tvoje deti. Ukáž nám, že sme to predovšetkým my, ktorí rozhodujeme, či budeme v živote našej rodiny prežívať niečo z toho nebeského už na tejto zemi. Daj, aby sme chránili a budovali naše rodiny, a to vo vedomí, že rodina je úžasný poklad, ktorý sme od teba dostali. Moc, sláva, či úspech je oproti našej úlohe v rodine iba prach. Daj, aby sme naše manželky pripustili k našim srdciam, aby sa oni mohli ujať ich ochrany a tiež, aby si aj ony boli vedomé tejto ich veľkej úlohy. V mene nášho Pána Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
Otcovstvo 1: Duchovné vedenie detí a používanie duchovnej autority, článok je dostupný TU.
Otcovstvo 2: Denné vlievanie požehnania do životov detí, článok je dostupný TU.
Karol Vojtko
Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom „…lebo, Ty si so mnou.“