Menej známou kultúrou, ktorú Spengler identifikuje, je stredoamerická alebo mexická kultúra (tiež známa aj ako mezoamerická, pozn-prekl.), ktorá existovala možno len jedno alebo dve storočia za rozvojom magickej civilizácie. Jej nedostatok podrobností je spôsobený jej osamelým postavením vyššej kultúry, ktorá nedosiahla svoj koniec, ale bola pomerne násilne uhasená v priebehu jedinej generácie príchodom síl Starého sveta, konkrétne faustovskej (fransko-latinskej, pozn.-prekl.) kultúry. Tam, kde sa Aztékovia nachádzali vo svojom vývoji, so svojou obrovskou multikultúrnou ríšou sústredenou v Tenochtitláne, keď sme prišli na ich brehy, stojíme dnes my. Príbeh, ktorý mexická kultúra rozpráva pred svojím náhlym koncom, nám ukazuje, že mimo voľnej logiky organizovanej psychológie neexistuje pre ľudstvo žiadny zreteľný božský plán a môže sa vo vzdialenej budúcnosti skončiť tak skoro, ako sa začal.
Keď Španieli vyprázdnili Nový svet, stratili sa všetky artefakty, ktoré svedčia o ich nesmiernej komplexnosti: mestá pohltil dažďový prales, ich jazyk, prevažne ústny, sa zmenšil na spleť ezoterických dialektov, pretože posledných päťsto rokov nepochybne poškodilo pôvodný jazyk, a bez uceleného písomníctva je to, čo z jazyka nahuatl zostalo v písomnej podobe, kvôli jeho ústnej povahe nečitateľné.
Ich charakter sa však dodnes pripomína a tieto národy, nedotknuté až do svojho konca starým svetom (snáď okrem čínskych objaviteľov), majú podobnosť s mnohými známymi kultúrami: pyramídy a ich kalendáre ukazujú znak civilizácie s veľkým porozumením času, zimný slnovrat na pyramíde v Chichén Itzá tiež ukazuje, že pozorovali hviezdy a postupnosť rokov, aby vytvorili slávneho Hada slnečného svetla, ktorý sa tiahne po schodoch pyramídy, a to nehovoríme o ich znalostiach vesmíru podľa všetkých akustických javov, ktoré sa nachádzajú v ich ruinách. Ich mnohým bohom sa obetovalo tak, ako Gréci obetovali zvieratá svojim bohom, a najdôležitejšou klasickou črtou, ktorú sme u Mexičanov našli, bola tá slabá vôľa inovovať, rozširovať a rozvíjať sa, ktorá ich nechala otvorených pre civilizáciu o viac ako pol tisícročia mladšiu, aby ich mohla vykorisťovať a plieniť len s hŕstkou diel a koní.
Predtým, ako som sa dozvedel o Spenglerovi, bolo mi z jednoduchšieho hľadiska jasné, že to, čím boli Gréci pre Rím, boli Mayovia pre Aztékov; vznik mayských miest bol znakom jari kultúry medzi rokmi 160 a 450. V tomto období sa vytvorenie ich posvätnej stavby, gotického Chichén Itzá, stalo charakteristickým dizajnom pre väčšinu predchádzajúcich pyramíd na dlhé leto a jeseň. V období baroka ich kultúry (600 – 960) sa ich formy rozšírili na okolité národy vrátane tých hovoriacich jazykom Nahuatl, ktorí napriek tomu, že boli prijímateľmi kultúry, mali silné politické inštinkty, vďaka čomu boli podobní italickým národom, ktoré prijali helénsku kultúru a na základe týchto názorov vytvorili Rím. Okrem toho sa smerom nahor vydalo mnoho nových kozmopolitov, vrátane Uxmalu, ktorý bol založený na prelome civilizácie (nepochybne v tomto čase mali aj vlastného Sokrata, ktorý vyznačoval novú civilizovanú filozofiu). A v rokoch 960 až 1165 si Mayapanská liga, aliancia najmocnejších štátov v regióne, udržala určitú stabilitu počas nespočetných vojen a povstaní (pre Západ by to bolo v rokoch 1800 až 2000).
Ďalšia kultúra, inkská/peruánska (prípadne andská, pozn.prekl.), je spomenutá, ale nie je tu aspoň bližšie rozvedená. Pád Aztékov je pre nás porovnateľný s vonkajším útočníkom, ktorý by okolo roku 2200 zgenocídoval našu civilizáciu a vyhubil našu identitu. V žiadnom prípade však nebola táto faustovská (fransko-latinská) neznášanlivosť príčinou ich zániku, ak by však moslimovia prišli ako prví, bolo by jasné, že po rozšírení nákazy, náhodou, by následný džihád premenil ich pyramídy na veľkolepé mešity, a dokonca ani v čase Cortézovho dobytia si žiaden Nemec či Angličan nebol vedomý týchto snáh. Ich apokalypsa nastala v noci a nikto ich volanie nepočúval. Aké poznatky nám mohli poskytnúť časom a pochopením, ich filozofi, umelci, politici, ich ideológie a kulty a stratené dejiny, podobne ako pyramídy pohltila džungľa.
Článok pôvodne vyšiel na Substacku Spenglarian. Perspective. Jeho slovenský preklad vychádza so súhlasom autora