Klamstvo a korupcia majú pre národ boľavé dôsledky
Úpadok slovenskej politiky v ostatnom desaťročí je veľmi viditeľný. Potvrdzuje ho stav verejných financií a výsledky v školstve a zdravotníctve, rastúce regionálne rozdiely, ale aj akty násilia a prejavy vulgárnosti v politike, strata dôveryhodnosti a vážnosti slovenskej vlády vo svete. Pokrivený volebný a stranícky systém a populistické, marketingom formované kampane, ale aj mediálny priestor preplnený povrchnosťou, polopravdami a cielenými klamstvami produkujú ilúziu demokratickej a zodpovednej správy vecí verejných. Keďže od r. 2010, keď som sa stal ministrom dopravy, sa dodnes stretávam s hrubým osočovaním od ľudí vyslaných stranou Smer-SD do tejto funkcie (Vážny, Počiatek, Ráž), rozhodol som sa reagovať na opakované klamstvá. Zlomyseľní ma dodnes atakujú za tzv. „zrušenie PPP diaľničných projektov“. Mnohí naivní a neinformovaní im, žiaľ, aj veria. Lži a manipulácie škodia všetkým, nielen mne, ale aj spoločnosti a hlavne ich šíriteľom pred večnosťou. K výsledkom svojej práce spolu so zodpovednými tímami sa celoživotne a otvorene hlásim. A tých dobrých výsledkov mohlo byť pre Slovensko oveľa viac, nebyť úmyselného povalenia vlády I. Radičovej vlády už v r. 2011. Osobne som to rozhodnutie vnímal ako opakované konanie v kočnerovskom záujme, ktorého dôsledky trvajú na Slovensku doteraz.
Ak väčšine národa nevadí korupcia pri správe verejných vecí, tak ešte dlho nebudeme mať dokončenú diaľničnú sieť a modernizované železnice, ale nebudú na to ani peniaze v chronicky deficitnom rozpočte. A naviac, nevinní ľudia budú hynúť na cestách, priecestiach i na stavbách pre súvisiaci neporiadok a nezodpovednosť kompetentných.
Náročnosť spracovania témy si vyžaduje viac času a práce. Tu preto uvádzam iba krátky výťah z knihy O ochrane manželstva v Ústave SR, ktorú vydala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára v r. 2024.
Osobné úsilie
Som vďačný, že som mohol osobne a osobitným spôsobom napomôcť slovenskému národu, národnostným menšinám a Slovenskej republike ako štátu budovať a upevniť svoju slobodu a demokraciu v spoločnej Európe, a realizovať tak víziu „slovenskej hviezdičky a stoličky v zjednotenej Európe“. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením Slovenska v Európe a vo svete. Bol som v tomto historickom procese od začiatku do konca hlavným vyjednávačom, podpísal som v Aténach historickú Prístupovú zmluvu SR s EÚ, ktorú schválili občania v jedinom doteraz platnom referende. Po vstupe do Únie som od 1. mája 2004 reprezentoval Slovensko na stoličke prvého slovenského eurokomisára. V tom období nastal v našej slobodnej krajine všestranný a dynamický rozvoj. Často som si pripomínal, ako dlho a ťažko generácie pred nami bojovali za slobodu, ktorej sa nám dostalo. Mnohí za to zaplatili najvyššiu cenu, včítane môjho 26-ročného strýka Jána Figeľa, či mladých martýrov Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára a mnohých ďalších popravených a žalárovaných za Bielu légiu, obetí totalitných monster-procesov a početných predstaviteľov Cirkvi a kresťanského a občianskeho disentu. Aj preto je potrebná naša aktívna pamäť, vďačnosť a zodpovednosť.
Ako minister dopravy som uchránil spoluobčanov od ťarchy splácať 30 rokov zhruba 17 miliárd EUR (každoročne zvyšovaných o inflačný koeficient) za 105 km diaľnic vo forme nevýhodných PPP zmlúv, a nahradil to dynamickou výstavbou diaľnic (od leta 2010 za poldruha roka 56 km odovzdaných do výstavby a 72 km skolaudovaných a odovzdaných do užívania) za nepredražené, európske ceny, ktoré v rozhodujúcej miere (spravidla 85%) uhradili fondy EÚ. Aj keď ma neznalí a zlomyseľní dodnes za to osočujú, išlo o vysoko nevýhodné PPP zmluvy: boli predražené (dôslednými rokovaniami pri 3. koncesnom balíku sa potvrdilo možné zníženie ceny o neuveriteľných 26%), protiústavné (Ústavný súd potvrdil protiústavnosť prijatého diaľničného vyvlastňovacieho zákona) a podvodné (pokus o podvod pri tvorbe vládneho PPP materiálu potvrdilo policajné vyšetrovanie NAKA, Generálna prokuratúra SR pod vedením Jaromíra Čižnára však stíhanie zastavila, a to v rozpore so zákonom). Hoci si štát v roku 2009 vedel požičať priamo za úrok vo výške 4 – 5 %, prvá Ficova vláda v koncesných zmluvách zaviazala budúce vlády – a teda všetkých občanov – platiť úroky za financovanie vo výške takmer 10 % ročne! To je úroková miera, pri ktorej padlo Grécko na kolená a do bankrotu. Ľuďom a Slovensku sme ušetrili jeden celý štátny rozpočet. Odhadovaná ročná platba za dostupnosť spomínaných 105 km PPP diaľnice D1 bola zhruba na úrovni 500 miliónov eur splácaná pravidelne po dobu 30 rokov (plus inflačný koeficient!). Takáto záťaž štátneho rozpočtu by na niekoľko desaťročí zastavila na Slovensku všetku ostatnú diaľničnú a železničnú výstavbu.
Statoční otcovia nás učili, aby sme dobré za dobré nečakali. Aj pre rozsiahlu neúctu k hodnotám, striedmosti a tvorivej práci sa, žiaľ, Slovensko dlhodobo trápi s obrovskými deficitmi verejných financií a s úpadkom v mnohých sektoroch. Málokto sa dnes v politike usiluje realizovať štúrovskú výzvu „viacej tvoriť, menej troviť.“ Aj toto odlišuje štátnikov od politikov. Kým štátnik je zameraný na najbližšie generácie, politik myslí len na najbližšie voľby. Keď vláda nerozumne míňa vytvorené miliardy a neváži si spoločné hodnoty, prosperita a všestranný rozvoj sa takej krajine budú vyhýbať.
Historické súvislosti
Slovenská republika nevstupovala do Rady Európy v r. 1993 a do Európskej únie v r. 2004 preto, aby bola vo vleku vývoja a integračného prúdu, aby bola podriadená väčším a silnejším krajinám, či starším demokraciám, ale aby tento európsky vývoj a spoluprácu aktívne a zodpovedne formovala. Pravá vyspelosť národov spočíva na úcte k pravde, prirodzenému právu a spravodlivosti, nie na ich prekrúcaní či obchádzaní. Na druhej strane, zrelá suverenita a nezávislosť nevyjadruje priestor pre svojvôľu či autokraciu, ale posilňovanie zodpovednej slobody národa, národnostných menšín a všetkých občanov.
Ak má byť zjednotená Európa dobrým domovom našej vlasti, musí byť dobre zorganizovaným a efektívnym spoločenstvom svojich členských štátov a občanov. Pri rešpektovaní rozmanitosti, posilňovaní bezpečnosti a rozvoji spoločných záujmov má EÚ usilovať o toľko slobody, koľko je možné, a realizovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné pre dosiahnutie oprávnených cieľov Spoločenstva. Predpokladom pre takúto usporiadanú slobodu a súdržnosť je rešpektovanie základných zmluvných princípov subsidiarity a proporcionality a dodržiavanie zmluvného práva.
Spomínaný integračný proces a modernizačné investície a s nimi súvisiace rozhodnutia si vyžadujú odvahu, odbornosť a vytrvalosť. Tie rozhodnutia boli a zostávajú dôležitými ba historickými rozhodnutiami. No ukotvenie jedinečnosti manželstva v Ústave Slovenskej republiky je výsledok nemateriálny, je to v širokom zmysle slova fenomén kultúrny. A kultúra je podľa mňa na vrchole hodnôt. Kým ekonomika je nevyhnutnosťou ako každodenný chlieb, kultúra a duchovno dávajú charakter našim vzťahom a zmysel našim životom. Vnímam to ako dôležitý spoločný a osobný vrchol politického úsilia a prínos pre zodpovedný, usporiadaný vývoj našej spoločnosti a domoviny, a zároveň ako slovenský prínos pre Európu.