Rozdelenie dejín na starovek, stredovek a novovek, ktorým sa riadia mnohí historici, sa používa kvôli myšlienke, že ľudstvo prešlo jediným vývojom, ktorý sa tiahne naprieč 6 000 rokov histórie; koniec neolitu priniesol poľnohospodárstvo človeku doby kamennej a spustilo neustály a exponenciálny rast technologického pokroku, ktorý sa preklenul cez náš historický okamih a vyniesol ľudstvo do nepredstaviteľných výšin. Historici si všimnú odovzdávanie štafetového kolíku, ako je architektúra a filozofia, technológie a umelecké formy, z jednej civilizácie na druhú a zaznamenajú, ako sa menia, a najmä v prípade vedy tvrdia, že s každá generácia, ktorá sa ich učí, sa nadväzuje na svojich predchodcov.
To všetko sa však mení s konceptom vyšších kultúr (civilizácii), pretože ich existencia umožňuje rozlišovať: Každá bitka, ktorú na Egejskom mori vybojovali bojujúce mestské štáty, každá kniha, ktorú napísali oxfordskí učenci, každý skutok zbožnosti počas islamského zlatého veku, to všetko historici horlivo skúmajú, pretože ich činy spôsobili ďalšie, ktoré spôsobili ďalšie, a to v dôsledku, ktorý pri pozorovaní z diaľky vytvára dojem veľkého pohybu národov a myslenia v čase, ale v primitívnych kultúrach neolitu, kmeňových kultúrach, ktoré sa potulovali po stepiach alebo lovili potravu v Afrike a Austrálii, boj alebo myšlienka medzi nimi nikam nevedie, pretože sú ako rastliny a spia.
Takýto rozdiel možno pozorovať tak, že sa historika opýtame na dejiny Bantuov s uvedením dátumov udalostí a porovnáme ich s frekvenciou dátumov, ktoré uvádza rímsky historik. U tých prvých sú dni, roky a desaťročia rovnaké a splývajú jedny s druhým, až kým sa neobjaví hrniec alebo luk, ktoré sa mierne líšia od tých, ktoré boli objavené o storočie skôr, ale pri vyplienení Ríma záležalo na každom dni a pri Caesarovom nástupe k moci záležalo na každom dni. V prvej svetovej vojne na Somme záležalo na každej minúte, pretože jej výsledok zaručene rozhodol o osude Európy. Tvrdenie, že Skýti mali históriu v rovnakom zmysle ako India, Čína alebo Mexiko, vyvoláva pochybnosti a podkopáva význam samotného slova história.
Ako korigoval Spengler, dejiny si vyžadujú cieľ, smer, ktorým sa má ľud uberať, ideu, ktorú má naplniť. Smerovanie je to, čo živočíchom poskytuje napätie, aby žili a pohybovali sa, a keď toto napätie prestane, vrátia sa k tomu, že sú rastlinou. Mimo cieľov, pred nimi a po nich, je človek bez dejín; pred Trójou, po Caesarovi a v lesoch severnej Germánie účinky tej či onej udalosti prestávajú mať váhu a svojvoľne odnášajú mŕtvolu kultúry, kam sa jej zachce. Peržania boli pokračovaním Babylonu, ale mimochodom, takí boli aj kassitskí vojvodcovia. V Egypte sa za Ptolemaiovou vládou po Alexandrovej smrti neskrývala žiadna nevyhnutnosť ani veľký zámer, bol to len jeden moment bezmyšlienkovitého putovania. Na ukážku tejto smrti môžeme teraz použiť aj moderný svet: uberali by sa dejiny radikálne novým smerom, keby Amerika zvíťazila v Afganistane alebo keby Gadaffi porazil svojich odporcov? Program 2030, ktorý nastolili naše elity, možno považovať za príliš ideologickú, intelektuálnu, ale inak bezdôvodnú centralizáciu politiky prostredníctvom technológií v neinšpiratívnom akte raného cézaropapizmu. Dokonca aj pri globálnej moci, ktorou teraz disponujú, sa ich túžba pohnúť dejinami zdá byť nezmyselná a sentimentálna v porovnaní s tyraniami 20. storočia alebo impériami 19. storočia.
Každá vyššia kultúra má svoje dejiny, pretože sa usiluje o dosiahnutie konečného cieľa. Pred nimi boli predkultúrne udalosti, ktoré sa kľukatili, kým nenarazili na niečo dostatočne silné, aby sa začal cyklus, a po nich sa uzatvára kruh, primitívnosť náčelníkov bojujúcich o ženy a zlato teraz v duchu zdieľajú cézarovia civilizácie, keď bojujú o trón, a každá vláda nás posiela ďalej a ďalej do tých večných rastlinných foriem, odkiaľ sme prišli, nevracia nás celkom do kmeňových pomerov, ale v zabíjaní duše kultúry robí civilizácia zombie walking, kým ju nepoložia silnejšie a novšie formy.
Pozn. prekl. : Pre Spenglera každá z vyšších kultúr napokon dosiahne naplnenie svojich potenciálnych foriem a keď sa naplní, nasleduje už len skostnatená forma civilizácie, ktorej predzvesť prichádzať s príchodom cézarizmu. Po svojom naplnení sa postupne skostnatené zvyšky civilizácii začínajú rozpadať, až sa úplne rozplynú.
Článok pôvodne vyšiel na Substacku Spenglarian.Perspective. Jeho slovenský preklad vychádza so súhlasom autora.
Obrázok: Thomas Cole: The Course of Empires: Savage State, olejomaľba, zdroj: Wikimedia Commons