Spoločná bezpečnosť by mala byť ponúknutá všetkým štátom NATO a bývalého Sovietskeho zväzu

Tri vojny v Európe v 20. storočí prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov: prvá svetová vojna, druhá svetová vojna a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje a rastie.

Rusko je agresorom porušujúcim platné medzinárodné právo. Za posledných 30 rokov sa východná Európa dostala do toku nevyriešených problémov. Rusko sa približuje k ďalšej globálnej veľmoci — Číne. Európske krajiny a Spojené štáty zostávajú jednotné, no platia aj vysokú vojnovú cenu.

Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine krvavé straty a miera devastácie neustále rastú. Škody sú nesmierne — ľudské, morálne, kultúrne, ekonomické. Viditeľná je únava a apatia obyvateľstva. Viac ako kedykoľvek predtým možno počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Na druhej strane sa súvislosť veľkej vojny približuje. Jej pravdepodobnosť rastie.

Ničnerobenie alebo súčasný vývoj by nás dostali do kontinuity so zlom 20. storočia. Vplyv škodlivých ideológií rastie. Konať v „bratskom duchu“ je osobnou povinnosťou každého z nás, najmä v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. K tejto povinnosti nás všetkých vyzýva článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

V rovnakom duchu v roku 1950 ponúkol znepriateleným národom Nemecka, Talianska a ďalších európskych krajín vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman bezprecedentný mierový plán. Lídri ako Schuman, západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet boli štátnici s rozumom a vierou, služobníci spravodlivosti pre všetkých, obrancovia ľudskej dôstojnosti a propagátori spoločného dobra.

Výsledkom ich praktickej solidarity po druhej svetovej vojne bolo viac ako prímerie, upokojenie a deeskalácia – bolo to spravodlivé, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných budujúcich obnovu a postupnú prosperitu pre všetkých. Spoločenstvo bolo založené na zmierení, zmluvnom práve a spoločných inštitúciách.

Pôvodný Schumanov plán bol o znemožnení novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa pre zúčastnené krajiny stal realitou a existuje už viac ako 70 rokov. Dnes potrebujeme analogický a odlišný plán na zastavenie vojny v Európe a zabránenie akejkoľvek vojne v budúcnosti prostredníctvom rozumnej politiky a vzájomnej spolupráce. Premena konfrontácie na spoluprácu je v záujme národov a ich rozvoja. Vodcovia prichádzajú a odchádzajú, ale národy zostávajú. Pri konfrontácii tretie strany získavajú a rastú na dôležitosti.

Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony bol dosiahnutý nenásilnými prostriedkami, vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou. Zamatové víťazstvo nad krutým a násilným komunizmom bolo ovocím tohto porozumenia a spolupráce.

Dnes mám tú česť predsedať súkromnej iniciatíve na vytvorenie nového dialógu medzi predstaviteľmi Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý čerpá z týchto historických udalostí a skúseností. Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii.

Obojstranne výhodná spolupráca môže viesť k vytvoreniu veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške po Vladivostok na Kamčatke v Rusku cez Európu a Strednú Áziu. Vojna v takomto spoločenstve sa môže stať nemožnou a nepredstaviteľnou, ako to bolo v prípade úspešného príbehu EÚ od roku 1950. Takáto veľká zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by predstavovala bezprecedentnú a bezkonkurenčnú silu pre mier a stabilitu vo svete.

Som hlboko presvedčený, že na Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 musíme spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii. Spoločný „dom Západ-Východ“ bude vybudovaný na pozvaní národov zo západu a východu do spoločnej bezpečnostnej architektúry so zdieľaným vlastníctvom.

Takéto spoločné pozvanie musí zahŕňať obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Diskrétne prieskumy v rôznych centrách moci ukazujú povzbudivé reakcie. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane prechodnej spravodlivosti musí byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou zaručujúcou bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže prameniť zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele od roku 1950).

Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a garantovaná všetkým štátom NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Ako to urobili zakladatelia Európy, korene konfliktu musia byť odstránené a prevencia do budúcnosti spočíva v zdieľaní zdrojov a bezpečnosti.

Spolu s Adenauerom je správne povedať, že „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Inovácia podľa neho neprichádza z nových nápadov, ale zo schopnosti vidieť staré nápady v novom svetle. Schumanov plán z roku 1950 bol bezprecedentnou politickou inováciou. Pre mnohých Európanov to bola utópia, pre iných provokácia. Niektorí vo Francúzsku to považovali za zradu. Táto veľká a aktuálna inovácia podporovaná pevným odhodlaním zrelých národných lídrov sa ukázala ako skutočná a dôveryhodná cesta k mierovej, stabilnej a prosperujúcej Európe.

Dnes si musíme znovu a rovnako pripomínať, že mier je potrebný a prospešný a že mier, bezpečnosť a prosperita pre všetkých sú možné. Mier si vyžaduje odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie. Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie rovnako zmýšľajúcich ľudí v blízkej budúcnosti zvíťazí nad silami konfliktu, násilia a vojny. Čím skôr, tým lepšie.

• Ján Figeľ je bývalý podpredseda vlády SR, viedol prístupové rokovania Slovenska do Európskej únie a prípravu na členstvo v NATO, zastával mandát komisára Európskej únie, bol Osobitným vyslancom pre slobodu náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, zakladateľ EIT – European Institute of Innovation & Technology a člen poradného zboru Clementy Foundation (www.janfigel.sk).

Článok uverejnil 11. júla 2024 denník The Washington Times ako op-ed.

Foto z archívu Jána Figeľa.